EBH je sviatok CB a moju účasť by musela ohroziť až nejaká vážna choroba, ale našťastie nič také sa nestalo. Po minuloročnom milom prekvapení v počte súťažiacich a celkovo aj spojení som tohto roku pokukoval po lepšej kóte. V merku som mal dve kóty, z ktorých sa hádam na CB ešte ani nevysielalo: Priečne Bralo 1024m a Ďurovie Vrch 933m. Obe kóty sa nachádzajú v pohorí Javorie, čiže by som zostal aj tak „doma“. Presne podľa plánu som v stredu pred EBH vyrazil na obhliadku Priečneho Brala, ale asi kilometer pod kótou na Podjavorí ma však zastavila veľká drevená brána s nápisom „Vstup zakázaný – Vojenský priestor“. Miestni mi poradili, kto vydáva povolenie na vstup, ale ani na úrade som nepochodil, vydávanie povolení sa zrušilo. Prvá kóta padla... Hneď na druhý deň som vyrazil na Ďurovie vrch. Cesta do Stareh Huty pohoda, ale posledných 500m bolo strašných, radšej som auto odstavil a vyrazil na kótu pešo. Kopec vypadal sľubne, ale prevádzku osamote bez auta som si tam nevedel veru predstaviť. Cesta bola totiž zdevastovaná od LKTéčiek, čo zvážali drevo. Druhá kóta padla... V talóne teda zostala minuloročná kóta Pod Lomným 727m. Ani tam sa však už autom nedostanem, nakoľko posledný pokus minulý rok skončil rozbitou olejovou vaňou! Na vyvezenie materiálu som plánoval použiť terénnu motorku. Po piatkovom večernom príchode na Michalkovú som na chate zistil nepríjemnú vec. Otec práve dnes motorku predal! Tretia kóta padla...a to sa EBH ešte ani nezačal. Keďže dole chalupa sa nachádza v doline veľa toho tam nepočuť. Ja som však chcel počuť všetkých a všetko a tak poslednou možnosťou bolo vyraziť na miesto, kde sa na Michalkovej otáča autobus – osada Mozoľovci 660m. |
A tak sme okolo obeda vyrazili so zloženou smerovkou HB9CV a 8m dreveným stožiarom na kótu. Montáž šla teda veľmi rýchlo a za 30 minút všetko stálo. Máj je na tomto mieste prekrásny, všetko sa zelenie, veď uznajte z fotiek. |
Na kóte nám pribudol rodinný domček, ale počas EBH zýval prázdnotou. Spoločnosť mi robili iba 4 ovečky, ktoré si tam majiteľ priviezol zrejme ako živú kosačku... |
Ako sa čas blížil k polnoci mal som už skoro všetkých Slovákov na kopcoch, problémom mojej kóty však je, že nemám dosah na takmer žiadnych „domasedov“. Za celý pretek som chytil žiaľ len štyroch a to sakra málo, ale je to tu u nás proste realita. Zato len slovenských súťažiacich som mal 20. Výborným spestrením boli kontrolné stanice. Bez nich by som to ja na kopci mohol o polnoci úplne zabaliť. Keďže ale vysielali, povedal som si, že zostanem na kopci pokiaľ bude koho robiť. Oplatilo sa. Nakoniec som sa dobúchal aj na Exp.Tukan, ktorý sa stali mojím najdlhším spojením 226km. Počul som však viacero staníc krásne trojkou alebo štvorkou, ale ja som sa na nich nedovolal. Škoda, veď ale čo čakáte z 600m "krtinca". Zatiaľčo Marconi na Kaktus Majáku si doprial spánok Favoriťáci na Mikulčáku valili celú noc a tak stále bolo koho robiť. Okolo štvrtej ráno som asi na tretí pokus trhol aj Exp.Mlýn na Šibeničáku. Tento kopec som odtiaľto spravil úplne prvý krát. Začalo sa brieždiť a mne cez okno popri koaxe začalo do auta tak fúkať, že som už zimu nevydržal a 4:52 som opustil kopec a vrátil sa na chatu. Okamžite som unavený zaspal. |