|
Blížil sa koniec júna a tak sme si opäť vyšli trošku povysielať. Keďže Kaso Partizánske, hlavný operátor expedície, mal opäť iné povinnosti, štafetu som prebrala spolu s kamarátom Rišom Žilina. Kam len teda vyliezť? Mojou túžbou bolo aspoň raz v živote vidieť Veľkú Javorinu s vysielačom, v mojej reči s raketou. Výber QTH sme nechali na Riška, keďže robil vodiča a on mi svojim výberom nevediacky splnil môj sen. |
|
Raketa v zlatistom poli |
|
Rozhľadňa Jelenec |
|
Výhľad z rozhľadne |
|
Takto sa dostanete až na vrchol... |
| Ani neviem prečo ma práve tento vysielač vždy na fotkách tak upútal, no takto naživo bol pre mňa ešte krajší. Teraz bolo našou úlohou nájsť správne miesto na vysielanie. Previezli sme sa po hrebeni a tu z poza trávy, vedľa stromov som zazrela ďalšie antény. No fajne, kohože budeme mať za suseda? Vyskočila som z auta a poď ho zoznámiť sa. Prekvapil nás veľmi milý pán, Milan Stará Turá. Prehodili sme pár slov o vysielaní, anténach, poradil nám miesto, kam sa zložiť a odobrali sme sa vybaliť a pracovať. Riško auto zaparkoval poblíž stromov, ktoré nám celý čas robili zátišie a aj stojany pre antény. |
|
Aj nám takto nasnežilo... |
|
Sused Milanko |
| Okolo 18:00 sme sa teda pustili do hlavnej náplne dnešného dňa. Práca rozdelená – Riško stan a ja antény. Pre istotu som začala s polkou, nech sa na začiatok veľmi netrápim. Potom som rozbalila HBčko a začala skladať kúsky skladačky. Po chvíľke mi ostali dve tenké trubky. A teraz, čo? Čo s nimi? No kukla som ešte raz na rozložené puzzle a už mi to zapadlo do seba. Riško mal stan už postavený a tak som využila jeho chlapskú silu na dotiahnutie všetkých skrutiek a šróbikov. Hotová polka putovala na strom. Veď prečo ho nevyužiť, keď následne nemusím rozmotávať žiadne kotvy? Následne som hneď vykonala aj kontrolu PSV, či aj zavysielame a išlo to. O chvíľu boli poskladané aj HBčkové puzzle a chlapská sila ho preniesla k tyčke s oznamom: „Pozor státní hranice!“. Skúška ukázala prekvapivé PSV okolo 1,2. Spokojnosť a tak Riško vyberal foťák za foťákom a porobil všetky tieto a aj ďalšie krásne fotky. V sprievode starého známeho šušťania zo stanice som navarila čaj a kávu a po chvíli k nám prišla aj návšteva. Sused Milan si prišiel obzrieť našu vysielaciu zostavu. Ostal trošku prekvapený, že ju postavila baba, no potom sme si vymenili nejaké možnosti vylepšenia na zjednodušenie stavby HBčka. Po jeho odchode Riško zahájil večeru, ja skúšku vysielania. Dlho som však nevydržala a pre chlad sa presťahovala do stanu. |
|
Pozor státní hranice! |
|
Debata s kolegom |
|
A opäť trošku IRka |
|
Dôležitý člen výpravy: v pravom dolnom rohu stanu – Riškova kravička! |
| Prvý zápis do denníka bol až 19:41, ale veď sa nemáme kam ponáhľať. Spojeníčko za spojeníčkom nešlo tak, ako som si predstavovala, ale veď bol len začiatok, počkáme si predsa na upadnutie rušenia. Fotograf sa ku mne po chvíli tiež pridal a prevzal úlohu zapisovateľa. No normálne zvláštny pocit, keď si nepíšem sama, ale aspoň som to mala uľahčené. Nemci, rusi, kamionisti nejako stále neubúdali a miestami toto ich rušenie bolo ešte horšie. Vydobíjanie spojení, dlhé čakania, slabé reporty... no čo toto? Niečo nie je v poriadku. PSV ukazovalo prijateľné hodnoty, tak som skúsila aspoň trošku inak potočiť HBčko, že možno pomôže. No opäť spojenie raz za čas. Počasie sme mali celý čas príjemné, teploty okolo 10°C, s postupom času silnel iba vietor. No prečo nám to vysielanie ide tak ťažko? Šikovný zapisovateľ stíhal hrať aj hru na telefóne a ja som mala pocit, že sa na pásme rozprávam sama so sebou. Po preskenovaní kanálov boli prítomní stále tí istí. Od polnoci do 00:45 boli mojim rádiom prevažne exp. Tukan, Miro Hlohovec, Milan Senica a pár českých operátorov, ktorí viedli diskusie, alebo šírili svoje výzvy. Zahájila som preto protestný spánok s vierou, že ráno to bude lepšie. V stane nastalo ticho, na čo sa prebral Riško, ktorý sa už tešil na pokojný spánok bez šumenia a môjho blábolenia výzvy dookola. |
|
Kúsok nášho vysielacieho miestečka |
| O 6:00 zazvonil budík a tak som sa vybrala von, skontrolovať situáciu. Antény na svojom mieste, trochu povolené kotvy som dotiahla, HB trochu dotočila a poďme to skúsiť opäť. Riško sa isto nepotešil takému rannému budíčku a tak ešte podriemkával. Do 7mej som toho opäť veľa nevychytala a tak nemal ani dôvod pohotovostne zapisovať. Až dve spojenia. Počkala som si teda na koliečko, kde sme pekne zrána pozdravili do Zlína, poblahoželali oslávencom a urobili si reklamu na kanál č. 34. Po následných výzvach sme ešte urobili pár spojení, ale 8:30 koniec. Počasie sa za toto krátke ranné vysielanie dosť zmenilo a zo stanu sme vyliezli do mliečneho okolia oblačnosti, ktorý zavítal na kopec. Poskladali sme antény, pobalili techniku a vliezli ešte do stanu na raňajky. No toto bola pre mňa premiéra. Takéto raňajky si môžeme dovoliť naozaj len vtedy, keď sa neponáhľame na lanovku, alebo na nejaký autobus a ideme autom. Jemnučký dážď nám začal bubnovať na stan a tak bol najvyšší čas dobaliť aj stan a nastúpiť do auta. |
|
Dobré ráno... |
| Odchod do škaredého počasia a ešte aj s vysielacím sklamaním nebol príjemný, ale tak nie každý portable musí byť výborný. Aj napriek tomu sme si s Riškom cestu na Javorinu, toto miesto, vysielanie, aj cestu z Javoriny užili. Ďakujem mu teda za zážitkový víkend s návštevami krásnych miest a za spoločnosť pri vysielaní. Exp. Marco Polo ďakuje za každé jedno spojenie a už teraz sa tešíme na ďalší portable spolu s Vami! Mirka Stankovany a Rišo Žilina 73! |
Fousáč Plzeň CL-51