|
Načrtnem históriu:
V marci sme ligový štart uskutočnili z kopca Strážov, kde sme boli v zostave Kaso Partizánske a Mirka Stankovany. Po prvý krát sa tu predstavila nová krv expedície Marco Polo a dopadlo to veľmi dobre. Ešte lepšie to potom dopadlo na Veľkom Kriváni, kde Mirka vysielala s Kilom Brezno a získali 2. Miesto v EBH 2012 – SK časť. Na Strážove sa konala výuka novej operátorky, volačky, vysielanie, antény – λ/2 a HB9CV, zapojenie zariadenia, prežitie na horách, a podobne. Samozrejme sa v zime na Strážove osvedčila dobre (do rána -7°C a 10m/s). Čo sa ale neosvedčilo bolo moje HBčko, ktoré nevydržalo vietor, dolámali sa prvky, vedenie taktiež a išlo to celé k zemi. Keď som vyšiel ráno zo stanu, zastihol ma divný pocit. Jednak v tom vetre také niečo viselo, ale smutný pocit ma asi ovládol viac. S hnevom a slzami v očiach som rozmontoval čo ostalo a celé som to priviazal k jednému nízkemu stromčeku. Bol som dosť unavený a nechcelo sa mi vôbec ju ťahať dole a trepať sa s ňou. Takže anténa rozlámaná na šrot ostala hore a sľúbil som si, že sa pre ňu niekedy zastavím.
Máj 2012:
Na slovenskom fóre (PBH) sa objavil príspevok od Dana Dubnica, že bol na nemenovanom kopci na S.... a že tam videl niečo zaujímavé. Pozrel na to, že to bol nejaký plast, nejaký hliník a keď to pozrel bližšie, tak si všimol, že to vyzerá ako anténa na 11m. Na fóre sa samozrejme pýtal koho to je, že či náhodou sa nevie. Marconi SK-424 mu odpísal, že vie o jednom “kolegovi“, ktorý nejakú anténu na S.... nechal.
Súčasnosť:
Poslednú dobu mi kamarát hovoril, že chce ísť niekam na hory. Tak som mu hneď navrhol Vtáčnik kvôli GC a Strážov kvôli anténe. V sobotu 4tého doobeda bolo stretnutie v Partizánskom na Hvezdárni a keďže sme ako tak skončili po prehliadke OM7M, poobedie bolo voľné. Predošlá dohoda znela, že ak v pohode skončíme, tak pôjdeme na Strážov. Keď mi volal, znelo to asi takto:
B: No čo, už ste skončili?
JA: Áno.
B: A čo ideme aj niekde?
JA: Fúúúúúúúú, no moc sa mi nechce.
B: Nie? No ja by som aj niekam išiel.
JA: Ahaaa, no prídem domov za 20 minút a dohodneme sa.
Po príchode domov som mu samozrejme napísal, že ideme. Mirka sa len preľakla a povedala: „Vy ste blázni, v takom teple?“ Áno, teplo bolo poriadne, ale čudoval som sa prečo ide s nami, aj keď bolo teplo. Aj ona sa čudovala.
Avšak po hodinke cesty sme boli v Čičmanoch a neparkovali sme na odbočke do hory, ale až pred rampou na lúkach, čím sme ušetrili aj čas aj sily. Hore som to rozbehol až moc rýchlo, potom sme spomalili. Keďže nás bolo až 5, tak sme išli pomaličky, ale aj tak sme nechali dvoch odpadlíkov na sedle. Hore sme pokračovali ja, Mirka a kamarát. Prešli sme druhý strmý úsek, dolná lúka, horná lúka a sme hore. Čím bližšie sme boli, tým viacej som uvažoval či mi to niekto nezobral. Ale na druhej strane, keď to od marca vydržalo do mája, tak prečo nie do augusta. Ale čo keď to niekto zničil? No hrozný pocit.
|
Fousáč Plzeň CL-51