Mafia a jej splnený sen na Krížnej

Pri LPD 2020 bol Tygr Mutěnice (Exp. Horal) na Ďumbieri a keď som sa ho opýtal, čo ho tam pritiahlo, tak mi odpovedal: “Hele Števo, já mám s tímhle kopcem nevyspořádáne účty”. To sa mi už vtedy páčilo ako odpoveď a v hlave mi cinklo, ach koľko len já mám kopcov v hlave s nevyrovnanými účtami…

Pomaly sa ale blížil termín Poľného Dňa a ja som premýšľal kamže vyraziť? Každé ráno cestujem autom do práce, po diaľnici zo Zvolena smer Banská Bystrica a dívam sa na končiar Krížnej a každé ráno si hovorím, kua to je kóta. Poviem na rovinu, skúsil som si na Slovensku už všeliaké kopce (Lomničák, Javorinu, Veľkú Lúku, Skalku a mnohé iné), ale Krížna vždy všetky tromfla.

Tak som si prihlásil Krížnu v januári ako QTH na EBH. Počasie bolo proti výstupu a tak som to posunul. Ako ďalší termín som si pre Krížnu naplánoval LPD Českej Lípy. Opäť ale pršalo a hlásili aj búrky, opäť som to musel odložiť. Na dátum konania SK Poľného Dňa ale žiadne zrážky nehlásili a tak som sa rozhodol, tentokrát alebo nikdy. Zámerne som svoj štart nikde neavizoval, keďže som to plánoval dať ako turista. Všeličo sa môže stať…

V sobotu som plánoval vyraziť so všetkým na chrbte ako Horalisti, s jediným rozdielom, že sám. Cyro sa necítil najlepšie a zostal doma ako domased. Keď mi pomáhal s nakladaním spomenul si na starú káričku a odniekadiaľ ju vyhrabal. Do auta sa mi to spratalo, takže pôjde to o niečo ľahšie, myslel som si.

Takže som vyrazil a cez Banskú Bystricu a Harmanec som sa dostal autom až na hotel Kráľova Studňa (1280m). Tam som všetko naložil do káry, dal šatku na hlavu a vyrazil smer Krížna (1574m).

Už úvodný strmák od hotela na Kráľovu Skalu – prameň (1329m) bol previerkou mojich fyzických síl. Cesta totálne vybitá od dažďov. Pre turistu pohoda, ale pre turistu blázna, navyše s károu s váhou cca 80kg = zabiják. To najhoršie ma však ešte len čakalo. Čakal ma druhý kopec.

Tu sa to ani nezdá veľmi strmé, ale verte, že bolo…kurňa strmé. Ale pokračoval som. Frekvencia prestávok sa zvyšovala a slniečko pieklo a pieklo, odhadom tak 25°C. Pri prestávkach, ako som lapal dych, som niečo aj fotil, nech máte trochu zážitok z výstupu aj VY. Napravo za mnou dole je Kráľova Skala 1377m.

Zvrtol som mobil opačným smerom a tie dva komíniky v strede na horizonte, tak to je vrchol Krížnej. To bol cieľ mojej cesty.

Pohľad na sever a už vidno krásne v strede Frčkov 1586m a v zadu najvyšší vrchol Veľkej Fatry Ostredok 1596m.

Pokračoval som stúpaním na v poradí tretí bezmenný kopec. Táto cesta bola zo všetkých najhoršia. Tu som sa na horizont radšej ani nepozeral. Pozeral som sa iba pod nohy. Tu boli fázy, keď som nešiel po metroch, ale doslova po stopách, jedna, druhá, tretia… Svojim slimačím tempom som postupne uhýbal množstvu turistov, ktorý na Krížnu smerovali či už pešo, alebo na bicykloch. Nesmiem zabudnúť na nový fenomén, elektrobicykle. A toto by som si veru niekedy skúsil. V prestávkach som lapal dych a zase fotil.

Po zdolaní tretieho kopca mi bolo na tyčku. A keď som zbadal čo ma ešte čaká, tak som ju skoro aj dal. Reálne som začal uvažovať, či to vôbec dám. Treba totiž pošetriť sily aj na stavanie 2xHB9CV a potom aj na taký detail – samotné vysielanie.

Keď som videl tie masy turistov a cyklistov začal som sa báť, ako vlastne budem na Krížnej antény stavať. Bál som sa, aby kotevné laná nezavadzali turistom. Tak som káru nechal na ceste a vybehol len tak na pešo na najbližší kopec pozrieť čo a ako. 

Miesto to bolo takmer ideálne. Tesne mimo chodníka, z juhu chránené proti vetru kosodrevinou. Dokonca som našiel aj rovinku, kde by bolo možné rozložiť stan. Začal som zvažovať, že zakotvím jeden kopec pred Krížnou. Kým som prišiel ale dole ku káre tak som si to rozmyslel. Nie idem hore. Po pár metroch som sa ale predsalen vrátil a opäť zvažoval. Trikrát som sa vybral a trikrát vrátil. Nakoniec som výstup na vrchol predsalen zavrhol a ostal na vytipovanom mieste.

Všetko som vybral s káry a začal hneď stavať, aby som mal všetko čím skôr postavené, keby niečo…človek v horách nikdy nevie, čo ho môže prekvapiť.

Išiel som klasicky a najprv som poskladal som štyroch vojenských driev 8 metrový stožiar a zakotvil ho ako sa dalo.

Následne na stožiar pribudli oba HáBéčka, fázovací kábel a asi 15m koax, kratší som nenašiel.

Slniečko statočne pálilo ďalej, takže už šlo dole aj tričko a všetko bolo pripravené na dvíhanie. Dvíhanie je pre jedného asi najťažšia fáza, ale ako vidíte na ďalšej foto, podarilo sa…

Troška som poupravoval kotvy, aby “nešilhalo”, zmeral PSV a viacmenej bolo všetko pripravené na vysielanie.

Viacmenej píšem preto, že som ešte musel postaviť stan a vybudovať vysielacie pracovisko.

Pri rozkladaní stanu sa ma zmocnila normálne nostalgia, keď som dnu vo vnútri stanu našiel ženskú sponku do vlasov. Sakra, kedy som ho len mal naposledy rozložený. Zrejme to boli nejaké Holice, ešte s Princeznou Zvolen…ach.

Všetko bolo postavené a pripravené už o 14h. Tri hodiny do preteku bolo ale potrebné niečím vyplniť. Tak tu je zopár fotiek z nadmorskej výšky cca 1510m n m. Najprv smer sever.

 teraz smer juh, v popredí Malá Krížna 1319m, v pozadí hrebeň Kremnických vrchov

juhovýchodne bolo v opare ako tak vidieť Poľanu

Dvojča je dosť ostré a je potrebné dosť rotovať, čiže stožiar bol doslova skoro v stane.

Elektrický rotátor tentokrát pre svoju váhu ostal doma a toto je jeho mladší brat ešte zrejme z doby železnej. No a čo, funguje to? Funguje…

Pomaly začal závod a spojenia sa “nesypali” ale pekne pomaličky pribúdali. Ja som sa popri vysielaní a zapisovaní kochal takýmto krásnym pohľadom na Frčkov a Ostredok.

Čo ďalšie dodať k vysielaniu? To nevysvetlíš, to proste musíš zažiť. Takmer všetky signály 59 a bolo jedno či to je Zvolen, Banská Bystrica, Martin, Trnava alebo Sereď. Dosť mi to robilo problémy, keďže som najprv nevedel odkiaľ signály prichádzajú. Po dosmerovaní antén to boli vždy päťkové alebo štvorkové rádiá. Expedície viacmenej všetky 59. Nebudem tu menovať všetky expedície, či domasedov, lebo by som určite na niekoho zabudol…Proste chodilo to parádne. Doslova 5 hviezdičkový hotel, s výborným počasím a bez rušenie. Parádne som sa vybláznil. Jedinú vec, ktorú som tentokrát boli akumulátory. Zobral som dva z brusu nové 7Ah a ukázalo sa, že veľmi dlho nevydržia. Dával som veľmi veľa výziev a robil som aj veľmi veľa spojení. To nakoniec spôsobilo, že o pol jednej som už bol bez šťavy, tak som šiel spať.

Týmto sa ospravedlňujem Orionovi Bratislava, s ktorým som mal o 4:00 dohodnutý sked. Prepáč nemal som už z čoho vysielať. O 7h rannej ma ešte napadlo spojiť obe baterky nejakým vodičom paralelne. Z káry som teda odstrihol pozinkovaný drôt, spojil baterky, ale nepomohlo ani to. Mohol som iba počúvať. Tak som teda päťkovým rádiom počúval Exp. Tetřev z Klínovca (468km) a rehotal sa, ako mu Mates Brno asi 50x hláskuje svoj portejbl Chochola :-) :-) :-) Bol to ale smiech cez slzy… Poľný Deň teda týmto pre mňa skončil. Zabalil som to a predčasne šiel domov.

pripájam ešte zopár snímkov z cesty domov, nasledujúci je Kráľova Skala 1377m

ďalší je rozcestník Kráľova Skala – prameň 1329m

Cesta dole na hotel trvala oveľa kratšie než hore, ale aj tak bola dosť náročná. Gravitácia síce pomáhala, ale niekedy som náklad len s ťažkosťou vedel ubrzdiť. Cestou do hotela na hlavnú cestu som ešte urobil pár pekných záberov, možno Vás potešia, ako mňa.

Mojim životným snom bolo zažiť vysielanie s dvojčaťom s Krížnej a to sa mi vďaka Marconiho Poľnému Dňu podarilo. Napriek problémom s baterkami som absolútne neodchádzal nahnevaný. Absolútne mi nešlo o nejaký výsledok, či prvenstvo. Šiel som si splniť jeden zo svojich životných slov a vyrovnať s mojim najobľúbenejším kopcom isté účty. Odchádzal som s plný pocitov, plný zážitkov a vonkoncom nie je vylúčené, že sa z tejto kóty ešte niekedy ozvem. Všetko však záleží od počasia.

Počas Poľného dňa bolo počasie ukážkové. Týmto chcem vzdať holt organizátorovi, že ho takéto vybavil. To organizátori Zimného CB Závodu, či Éteru bez Hraníc, či Fair Play závodu sa musia v tejto veci ešte mnohé učiť :-)

Pýtate sa tak ako ti to vlastne lietalo Števo? Tak tu je mapka za 7hodín prevádzky. Myslím, že to je viac než slušné.

Celkovo to bolo 126 spojení do SR+ČR+Maďarska a najďalej do Holandska. Najdlhším Slovákom bol Orion BA /p Kamzík 162km, najdlhším spojením priamou vlnou bol Apache Znojmo /p Skalka 244km a DXom bol operátor Elzo z mesta Norg 993km.

Jednočlenná expedícia MAFIA týmto chce poďakovať všetkým volajúcim, ako aj tým ktorí ma volali a nedovolali sa. Ale boli takí vôbec? Napíšte do komentu, zaujíma ma to.

73 a niekedy možno opäť z Krížnej dopočutia Števo Zvolen