5.ročník CB Maraton 48h - výsledky a postrehy z kopcov

Priatelia v éteri!

Od termínu tohtoročného CBM48 uplynuli už dva týždne a to bolo dosť času, aby som prešiel denníky a 5.ročník súťaže vyhodnotil - ako po stránke bodovej na strane účastníkov, tak po stránke organizačnej, za účelom zbierania skúseností a odladení niektorých problémov.

V termíne sa do súťaže prihlásilo 14 tímov alebo jednotlivcov. Do začiatku súťaže som potom pridelil ešte dva súťažné znaky opozdilcom a odmietol jedného kandidáta, s ktorým sme o zamýšľanej registrácii hovorili až na CB, keď som už robil prémiovú stanicu. Dúfam, že sa nenechá odradiť a v budúcom roku sa prihlási včas, zatiaľ sa cení aj prítomnosť v éteri, kde každá vysielajúca stanica robí akciu bohatšou na spojenia a zaujímavejšou. Súťažných staníc z Čiech, Moravy a Sliezska bolo nakoniec 12 a ďalšie 4 sa prihlásili zo Slovenska. Denníky odovzdalo 12 súťažiacich, dvaja zahlásili nulu a u dvoch staníc nemám informáciu o zapojení do súťaže (aj keď Filip Stodůlky z Prahy očividne súťažil, pretože sa objavuje v denníkoch iných súťažiacich). Vyhodnotenie nájdete na konci článku a podrobnejšie na stránkach CBM48. Prezradím ale už tu, že bol relatívne tesný boj o prvé dve miesta a extrémne tesný boj troch súťažiacich o tretiu priečku, keď rozhodovali desatiny bodu! Šesť súťažiacich podporilo CBM48 finančne, za čo im veľmi pekne ďakujem. Ako po iné roky, vyzbieranú sumu rozdelím na ceny pre prvých troch súťažiacich. Behom cca mesiaca zoficiálnim výsledky, vyrobím diplomy a cenu víťazi môžu očakávať +/- pod stromček :-).

Organizačne bola súťaž v znamení dažďa, silného vetra, pomoci Karla Zlín s organizáciou ako aj s krízou ohľadne navýšenia počtu prémiových staníc. S Karlem sme si ale rozdelili nakoniec štyri kopce, dva v okolí Zlína, jeden v Malých Karpatoch na Slovensku a jeden v Krušných horách na SZ Čiech neďaleko Litvínova. Aj v denníkoch je vidieť, že väčšina súťažiacich kontaktovala aspoň jednu prémiovku, mnohí takticky využili možnosť spojenia vykonať opakovane. Myslím, že staníc bolo v éteri veľa a nižší počet prémiových staníc nijako neubral súťaži na kráse. V ďalšom ročníku sa ale aj tak posnažím mať aspoň tri prémiovky. Tiež týmto ďakujem Karlovi za výbornú podporu. Niektorí ste si možno všimli, že sa v propozíciách začali objavovať od neho obrazové pomôcky k lepšiemu pochopeniu zložitejších partií. Pár takychto pomôcok ešte čaká na zverejnenie. Tento rok tiež prvýkrát zverejním prvých 5 denníkov s podrobným zobrazením hodnotenia. Myslím, že v minulosti transparencia hodnotenia v tomto trpela a bude to tiež ďalšia možnosť oboznámiť sa s niektorými vychytávkami CBM48, hlavne ak robia súťažiacim problémy. Na druhej strane napríklad Peter Trnava poslal denník už vyhodnotený, niektorí ďalší zas veľmi presne a prehľadne vyplnený, čo svedčí o tom, že sa pravidlá približujú stavu, kde si ich mnohí vedia dobre osvojiť.

Využijem tento priestor aj na slovný komentár k bodu, ktoré sa vynára opakovane:

Zápis opakovaných spojení (z mne neznámeho dovodu tento rok v tejto oblasti zarezonoval Jozef Yogi Olešná z portejblu Vŕšky, ktorého si opakovane - a tým nesprávne - zapísali minimálne traja súťažiaci). Základným pravidlom v CBM48 je, že každá volačka sa môže za 48 hodín vyskytnúť v denníkoch iba raz (upravené znenie propozícií toto bude o rok viac zdôrazňovať). Platí, že všetky nižšie spomínané situácie sa zatiaľ snažím pri škrtaní neplatných spojení v denníkoch súťažiacim optimalizovať.

• U súťažných staníc sa pri hodnotení opakovaného spojenia berie v úvahu súťažný volací znak (napríklad C3K bez ohľadu na konkrétny portejbl).
• U nesúťažných staníc sa uplatňuje pravidlo známe z ligových súťaží a berie sa do úvahy aj prípadné písmenko za lomítkom (t.j. volačka sa može použiť raz keď ide z domu, raz z mobilu a raz z portejblu).
• Súvisí to trochu aj s taktikou zápisov. Ak je daná protistanica jediná z určitého lokátoru (prinesie bonus) alebo ak ide o spojenie z vyššie hodnoteného režimu súťažiaceho (koeficient sa lepšie zúročí pri výpočte bodov), potom je výhodnejšie zapísať si z opakovaných spojení do denníkov to lepšie hodnotené.
• Tento rok došlo ešte k menšej úprave v tom, že spojenia so súťažnou stanicou, ktorá si Vás z podobných dôvodov potrebuje zapísať opakovane (zmenili ste súťažný volací znak) sa predsa len počítajú, majú určený znížený koeficient režimu 0.5 a označujú sa v stĺpci s poznámkami ako DUPL.

Ako teda CBM videla a zažívala prémiová stanica Mates Brno? Začal som v piatok na Havranej skale v Malých Karpatoch. Chcel som dať šancu súťažiacim, čo zapnú stanicu aj v piatok, ako aj staniciam v srdci Slovenska, ktoré by sa do Krušných hor určite nedovolali. A to sa z tejto krásnej kóty na 100% podarilo. Počuli sme sa s expedíciou Habanero vo štvorci JN99LA (Belá-Dulice) aj s Marianom Michalková. Na druhú stranu hraníc sa dalo dovolať do Orlických hôr a Jeseníkov, kde boli už ďalší súťažiaci. Expedícia Kraličák stavala anténu tesne pred polnocou! S prémiovkou na Březnici sme poľahky doladili výkonnosť – u mňa išlo o výber mikrofónu a u Karla ubezpečenie, že aj keď sa mal hlásiť znakom P1xxK, že hlásením vo forme PxK nič nepokazil. V denníkoch vidieť, že všetci zapísali to, čo počuli. A tak to má byť. Ja som hlásil plánované znaky s dvojstovkou. Odjazd s členmi expedície Mykuna z Prahy na kótu Loučná bol stanovený na sobotu cca 14:00. Aby som nič nenechal náhode, zabalil som vysielanie už večer keď ma nemilo prekvapili studené prehánky dažďa. Nič, čo by nevyriešila natiahnutá celta. Ráno som potom vyrazil na presun vlakom do Prahy. Chodník z Havranej skaly je krásne vyznačený odrazkami, čo sa na mokrých šmykľavých skalách od dažďa a rosy a v tme celkom hodilo. Do svetelného kužeľa čelovky sa mi často priplietali aj žiariace oči srniek a líšok. Osobák zo Smoleníc odchádzal 4:59, prestup na stanici v Trnave (kde mimochodom nástupištia pripomínali čísla prémiových staníc (!), moje bolo tuším 106) a v Prahe som bol okolo poludnia.

Z Prahy sme už ako štvorica vyrazili autom smer Litvínov. Obed sme vyriešili U Ondřeje v Oseku a potom už len pár kilometrov do kopca do obce Dlouhá Louka, odkiaľ vysielalo už veľa CB-čkárov (a možno aj CB-čkárok?). Nakoniec 3 km peši na kótu Loučná 956m (JO60TP). Po obhliadnutí altánku s deravou strechou a posúdení sily vetra sme sa utiahli na J až JV strane skalného masívu a anténu (výroba Skipper Kittsee) spustili s pomocou teleskopického laminátového stožiara od kríža na vrchole skaly z výšky asi 10m. Neskôr sme zistili, že som trochu podcenil orientáciu skaly na juh a postavenie jedného výbežku vedľa antény. Ten nám tienil spojenia s azimutom menším ako cca 110 stupňov – severnú Moravu a všetko od Labe na sever. Zrejme aj to malo na svedomí, že najdlhšie spojenie s Milanom Senica bolo vyslovene vydreté (ďakujem za trpezlivosť, Milan!). Začalo mi to byť podozrivé, keď som počul ľudí robiť spojenia so stálicou východočeského kraja Danou Slavoňov a u nás ani ťuk. Druhé najdlhšie spojenie tak smerovalo na Radka Dačice na portejbli Pivničky. Skala nás ale chránila večer od vetra a dažďa, ráno sa bohužiaľ jeho smer zmenil na Z a po boji s ním a zohľadnení rušenia na pásme sme predčasne, tesne pred obedom, portejbl prerušili. I tak sa ale podarili pekné spojenia so súťažnými aj nesúťažnými stanicami. Bol som v týchto končinách po prvý krát, takže vačšina volačiek bola pre mňa nová, portejbl mi tak pripomenul dávnejšie akcie, ked som nové volačky objavoval v iných končinách. Nočný pohľad na rozsvietené podhorie Krušných hôr pridával pobytu pod skalou zaujímavé podfarbenie. Aj keď za mňa by stačilo tých svetiel 20%, všetko ostatné je svetelný smog – celkom dobre sa dalo večer tipnúť, ktorým smerom je Plzeň a ktorým Praha. Cez deň kóta skýta pekné výhľady na České středohoří, dominuje blízka Milešovka a v diaľke s dali rozoznať Doupovské hory a časti hrebeňa Šumavy a Českého lesa. Brdy sme skôr tušili ako videli. A to je od prémiovky všetko, cestou naspať ešte vynikajúci obed v Taj Mahal Teplice a potom povedľa hory Říp, kde bol na portejbli už praotec Čech, hurá do Prahy a neskôr do Brna.

Výsledky (zatial neoficiálne, nechávam týždeň alebo dva na prípadné protesty a opravy)

Ako sa teda darilo súťažiacim? Rok 2024 bol v znamení súbojov nových kombinácií režimov o prvé priečky. O tretie miesto sa popasovali Jirka Chlum (výlučne z domáceho QTH!) a expedície Habanero a HAM. Rozpätie medzi nimi bolo púhych 0.48 bodu! Ich tri denníky som kontroloval zvlášť pozorne, tak snáď sa mi podarilo určiť konečné poradie správne – ako tretia skončila expedícia Habanero s 92.08 bodmi pred Jirkou Chlum s 92 bodmi! Možno sa pýtate kde sa berú stotiny bodov. Je to jednoduché. Habanero boli v režime V (koeficient 0.8) a urobili spojenie s exp.Kraličák (tiež v režime V). Za také spojenie je 0.8 x 0.8 = 0.64b. Po bonuse za dva lokátory, je to 1.28 bodu.

O prvé miesto sa pobil Jiří Lanškroun s expedíciou Tesla (Jirka Kobylisy). Jiří odovzdal veľmi pekne spracovaný denník, bolo vidieť, že si závod plánoval. Ako jedinému sa mu podarilo využiť režim M. Síce dvakrát, ale bohužiaľ v oboch figurovalo len jedno spojenie s Bravo-1, a to sa ako nesúťažná stanica môže počítať iba raz. Prišiel tak o jeden lokátor oproti vyplnenému denníku, čím sa mu razom znížil bonus o 1. Na druhom mieste s 172.2b je teda Jiří Lanškroun. V pomerne presvedčivom vedení sa ocitla exp.Tesla s 223.6b na prvom mieste. Blahoželám!

U Tesly vznikli u organizátorov pochybnosti, či účasť bola regulérna, keď sa dozvedela, že vysielala z QTH dvoch hotspotov, ktoré v tom čase neslúžili svojmu pôvodnému účelu. Jirka vysvetlil, že použil antény hotspotov, čo samo osebe nie je v rozpore s pravidlami CBM48. V minulosti z inej stabilnej antény na kóte Nad Oborou napríklad vysielala expedícia Echo.

P.S. Po termínu v reakci na článek nakonec poslal deník i Filip Stodůlky, za což mu děkuji a v dohledné době přidám hodnocení do výsledků, v tomto případě už mimo soutěž.