Aj tento rok sme rozhodli podporiť súťaž a zapojiť sa do EBH. Prípravy v teoretickej rovine začali už niekedy v zime, kedy sme sa s Borisom stretli na pive a začali sme rozoberať, či sa tento rok zapojíme. V okolí Trnavy sú len samé malé “krtince“, a aj to väčšinou dostupné iba po vlastných. Lenže na EBH to chcelo niečo lepšie... Naša predstava kopca bola niečo okolo 900mnm a ideálne, aby bol dostupný autom (to pre prípad zlého počasia) plus vo vzdialenosti tak maximálne 2hod. jazdy autom z Trnavy. Výber sa postupne zužoval a finálne rozhodnutie bola Chata Portáš.
Ako sa blížil dátum závodu začali sme postupne zbierať informácie ako je to s prístupom na chatu autom, kde ideálne zaparkovať a prípadne sa na chate ubytovať. Skúšali sme sa nakontaktovať na rádioamatérov a zisťovať viac informácií, a v tom to prišlo úplne ako blesk z jasného neba...
Volal mi Boris a hovorí: „Musíme sa stretnúť na pive. Musím s tebou niečo dôležité prebrať !!!“
„Volal som z Majlom Dubnica“ ...vypadlo z Borisa ... „a Majlo nám (po dohode v rámci Exp. Bažanti) ponúkol, či nechceme ísť vysielať z Chmeľovej ...!!! “
"Čoooo ??" ............ Oprelo ma do stoličky........ "Jasnéééé, že chceme ísť !!!"
Dohodli sme všetko potrebné a plán bol na svete.
Prišiel "deň D“ a my sme vyrazili smer Dubnica nad Váhom ku Majlovi po kľúče. Majlo nám všetko vysvetlil povedal čo a ako máme spraviť a my sme po krátkom rozhovore s ním odišli s kľúčmi vo vrecku smer Vršatské Podhradie.
Nešli sme však sami. Spolu s nami si to namieril smer Vršatské Podhradie aj prvý dažďový mrak dnešného dňa.
A tak, keď sme prišli na parkovisko pod Chmeľovú naše kroky smerovali hneď do hotela Jason na pivo prečkať lejak. Dali sme si pivo a kávičku a už sme sa nevedeli dočkať.
Približne o 15:30 bolo po daždi, a tak sme hodili na chrbát batohy s výstrojom a začali sme šliapať alebo skôr čľapkať sa v blate hore na kopec. Cesta hore bola totálne “rozoraná“ od klubu Slovenských turistov, ktorí mali v ten deň v hoteli Jason stretnutie. Pokým sme prišli po rázcestie tak sme sa šmýkali, korčuľovali, brodili a všetko možné iné len nie v kľude šliapali do kopca. V lese to už bolo oveľa lepšie a tak sme sa asi po 45min dopracovali až na vrchol.
Najprv sme len nemo stáli a obdivovali ten nádherný výhľad. Potom sme nemo stáli a obdivovali ešte krajšiu chatku, ktorú nám pre EBH zapožičal Rádioklub Stredné Považie alias Exp. Bažanti, za čo im patrí naša obrovská vďaka.
Exp. Trnaváci doteraz vždy vysielala takpovediac Outdoor-ovo ....zo stanu, alebo sme sa krčili na skale pod celtou, alebo v tom najlepšom prípade sme vysielali z auta niekde na parkovisku.
.... Ale chatka ???
Úprimne hovorím sám za seba, že exp. Bažanti mi splnili môj veľký sen. Spojenie EBH, a takpovediac All-inclusive podmienok, ktoré nám chatka poskytla, nabralo priam dokonalý rozmer. S Borisom aj Zuzkou sme sa zhodli na tom, že my už našu malú výhru máme a vďačíme za ňu práve Majlovi a Bažantom !!!
Pokým sme postavili anténu, Zuzka pripravila na naše pomery kráľovskú hostinu.
Následne prišiel prvý problém ...
Ešte v sobotu ráno pred odchodom si hovorím, že si musím narýchlo zbastliť konektor na vysielačku, keďže chalani majú v chatke pripojenie na batériu cez banániky. A tak som si spravil krátky káblik na jednom konci s banánikmi a na druhom s mojou XT90. Paráda! Ale keď som v chatke vytiahol na stôl moju staničku a išiel ju zapojť .....hups..... „kde pak asi soudruzi z NDR udelali chybu???"
Zasmial som sa, ponadával si v duchu, ale aj pekne nahlas, no v tom som si spomenul, že niekde by som mal mať kábliky s krokosvorkami. Po chvíľke hľadania som ich nakoniec v batohu našiel a problém bol vyriešený. (Zároveň som si pri písaní tohto článku uvedomil, že toto je vlastne aj posledná foto môjho palca na ľavej ruke “v celku“ ...ale k tomu sa dostanem)
Keďže do začiatku závodu bolo ešte chvíľu času zobrali sme sa s Borisom a išli sme do lesa pohľadať nejaké suché drevo na večer. Majlo nám síce ponúkol, že si môžeme zakúriť drevom, ktoré je v chatke ale my sme boli vďační, že tu vôbec môžeme dnes byť a tak sme nechceli robiť, takpovediac, žiadnu škodu. V okolitom lese sme našli 2 sucháre, ktoré sme dotiahli ku chatke a narezali na polienka. Okrem dreva sa mi podarilo zarezať si pílkou aj pekne hlboko do palca... Keďže bolo krvi jak z prasaťa, musel som z batohu vytiahnuť obväz a na videu už mám palec obviazaný. (link nižšie)
O 18:11 sme začali vysielať. Na našu prvú výzvu sa hneď ozval Vlk-1 Oravská Poruba, a potom sa to už expedičkami a domasedmi len tak hemžilo. Pri vysielačke sme sa s Borisom striedali, Zuzka zapisovala a všetko bolo ideálne, až do prvej búrky.....
krátke video: https://youtu.be/e2lRTYfs628?si=q3ssapdpTzHlsV1s
Niekde okolo 19:45 sa presunuli búrky aj k nám a my sme sa rozhodli vysielanie prerušiť, všetko vypnúť a poodpájať.
Za zvukov búchajúceho dažďa na strechu chatky a lomcovania vetra sme počúvali ako v piecke praská drevo a pri poháriku sme opäť ďakovali kamarátom z Exp. Bažanti a rozoberali sme scenáre, aké by to bolo teraz v stane. A opäť sme sa zhodli na tom, že my sme už našu vlastnú výhru v EBH dostali.
Po hodine a pol búrka skončila, my sme opäť všetko pozapájali a vrátili sa k vysielaniu. Z tohto krásneho kopca sa nám podarilo spraviť spojenia s mnohými pre nás “exotickými expedíciami a volačkami“. Za všetkých spomeniem asi len Čolek Štestkovice, exp. Tetřev, exp. Furgon, Exp. Korbel, Vláďa Tři Dvory, Exp. Tesla, Michal Svidník a mnohí ďalší.
Naše najdlhšie spojenie išlo na exp. Radegast a teraz sa podržte – v Nedeľu ráno o 07:55 !!!. Na chatke prepukla obrovská radosť. Dali sme RADEGASTOV a to päť minút pred koncom a reportom 33 !!!! Niekedy sa naozaj oplatí počkať. Pásmo je nevyspytateľné a otvorí sa keď to človek najmenej čaká. A opäť ďalšie naše malé víťazstvo v EBH.
Po skončení oslavy a vlastne aj celého EBH sme sa vrhli do upratovania. Celú chatku sme pozametali, upratali všetko na miesto, presne tak ako to chalani mali a nechali sme im aj jedno malé prekvapenie spolu s našim poďakovaním za to, že sme mohli vysielať z ich kóty, ich priestorov a všetko nám dali k dispozícii. Nesmierne si to vážime a ďakujeme za to, že sme si mohli odniesť z EBH naše “malé výhry“!
Rovnako ale naše poďakovanie patrí aj všetkým kontrolkám za ich výbornú prácu v súťaži a aj všetkým ktorí sa zapojili a ozvali. Už teraz sa tešíme na ďalšie spojenia.
za Exp. Trnaváci,
Afro Trnava,
SK-892 / CL-101,
73! priatelia :)
Komentáře
A to by bylo rovných 400km!