Stretnutie v Holiciach mi z rozprávania bolo známe. Veľká zábava, super ľudia, jedlo, pitie, oceňovanie.... Termín sa blížil, ale s Kasom sme o tom veľmi neuvažovali. Do nášho rozhodovania sa častejšie a častejšie zapájal Tomáš mobil Roudnice. Čo skype rozhovor, to nahováranie. Postupne to prerastalo aj do situácií, že nám prišiel súbor a v ňom všetky spojenia ako by sme sa do Holíc dopravili, alebo to vygradovalo až do stupňa : „ Kaso, však ty nemusíš, stačí keď príde Mirka, tá má dokonca dráhy zadarmo. “

Čas sa krátil a tak sme sa s myšlienkou na „dovolenku“ začali pohrávať. Prvým plánom bolo cestovanie vlakom, avšak cena lístka bola viac než zaujímavá. Ďalej sa nám naskytla možnosť cestovať s Frantom Nové Město, dostať sa kúsok za hranice a potom by sa nás už ujal. Plán fajn, ale nakoniec padol a tak zas nič. V utorok večer sme len tak sadli za počítač a Kaso začal googliť ďalšie možnosti. O chvíľu prišiel, že má riešenie, ale trochu surové. Ja cestujem vlakom a on autobusom. Ako myslím, že žiadny problém v tom nie je, na cestovanie som zvyknutá, takže vyhľadané spoje a dohodnuté. Vo štvrtok sa do jeho cesty pridala zastávka u Frantu Město a odvoz s ním.

Pobalená, avšak batoh teda náramne ťažký. Stan, klince, kladivo, oblečenie, jedlo, pitie, spacáky, dokopy skoro nič, ale po zvážení cca 25kg. Ja ostávam doma, nikam nejdem! Nadšenie upadlo. Piatkové ráno už však bolo lepšie, viezla som sa vo vlaku, Kaso bol už v autobuse, tak parádne, dohodnutí, ide sa. Moja cesta však skončila hneď vo Vrútkach, kde sme sa pre problémy na trati zdržali až natoľko, že rýchlik zo Žiliny odišiel bezo mňa. Opäť nastala nálada, idem domov, ale nejako ma to v kútiku do tých Čiech aj tak lákalo. Ďalší spoj, ďalšia cesta. Pred Pardubicami opäť zpoždění a tak opäť omeškanie vlaku. No ja sa snáď so tých Holíc ani nedostanem!

Konečne na mieste! Stanica obsadená kadejakými tulákmi a tak som sa radšej vybrala na pokojnejšie miesto za stanicou. S Kasom bola dohoda, že po mňa príde, tak som teda čakala. Zrazu predo mnou prefrčal na bicykli a zakričal : „Rýža, mám ju!!!“ Nadšený Rýža ma hneď vyobjímal, vymenila som batoh za bicykel a išlo sa do kempu. Cestou mi porozprávali ako si požičali bicykle, utiekli po mňa a Kaso sa pochválil aký darček dostal. Hneď mi bolo jasné, kto bol darcom. Tesne pred kempom ma Rýža nahováral, nech sa dnu vyberiem sama, či ma Tomáš spozná, ale to som mu zamietla a tak sme prišlo všetci spolu. Nastalo zoznamovanie s členmi hlavného zoskupenia okolo TmR, spovedanie, sranda a už som vedela, že sa oplatilo prísť. Nahnevaná nálada z cestovania zmizla. Tomáš vytiahol na mňa angličtinu s krááásny hrnčekom. Môj výraz bol pravdepodobne podobný, ako výraz mamy a sestry doma. Dobre, že im hrnček z ruky nevypadol. Celý kemp nebol až taký veľký, ale stále niekto prichádzal a tak môj buffer sa postupne zapĺňal. Volačky viac menej známe a teraz som len prideľovala aj tváre.

Mirka Stankovany a Rýža Doubravka Plzeň

Tradične pri najväčšej CB hviezde

Postavené bývanie na tri dni, medzi 2 bielymi favoritmi sa združovalo koliečko ľudí praštených anténou, a smiech gradoval a gradoval. Medzi prvými sa ma ujal Rýža. Porozoberali sme vzťahy, bližšie členov, prešli sa na blšák a nasledovalo 1. upozornenie, 2. upozornenie, 3. upozornenie. Otvorená forma stretnutia pre celé rodiny má veľké pozitívum a tak sme našli aj najlepšieho miláčika pre deti. No teda z časti boli aj odôvodnenie bolestí hlavy v ranných hodinách, však Mildo? Pivko, fľaška, niečo drobné pod zub, dobrá partia. Keďže z vysielania je veľmi známy Kasov Kromněrír, tak sa po pár panákoch otvorilo aj logopedické okienko pre slovákov. Dážď nás vyhnal pod hlavný stan k pípe, ale zábava pokračovala. Napomenutie typu Rýža dostal po čase aj Honza Sulejovice a teda podľa slov zúčastnených, hlavne na základe svojej minulosti. Témou bol aj závod Slovenský poľný deň z minulého víkendu, 6-volačkové niekoľkohodinové vysielanie a neskutočné rušenie zo Slovenska. Chudák Kaso ostal označený ako ten, po ktorého sa operátorka musí 3x vracať aby sa na kopec dopravil, čo v žiadnom prípade nie je pravda. Povedali sme si, že budeme zarytými Slovákmi, ale čeština nad nami časom vyhrala a už sme si aj my povídali do neskorých hodín.

Sobota bola už aj dňom nejakého programu. Hneď ráno sme zo stanu započuli neskutočne temperamentnú Babču, ktorá nemá problém poradiť si s čímkoľvek a kýmkoľvek. Raňajky u Milušky a Presidenta so Zděnkem Lukov, Rýžou Doubravka a Jardou Koštice. Okolo 9,00 sme sa s Kasom a Palom Bratislava (exp.PBH) vybrali na blšák. V porovnaní s piatkom stánky a aj ľudia pribudli. Človek tu mohol nájsť hádam všetko. Každý všetko obzeral, prezeral a tak dokonca ani kešku nebolo problematické v takom dave odloviť. Po ceste sa pritrafili aj známe volačky, samozrejme sme neobišli ani Frantu Nové Město. Žalúdky po čase vyhlásili stav obeda a tak sme sa vrátili do kempu. Posilnení slovenskými řízkami sme sa s Tomášom vybrali späť, teraz však za účelom oceňovania v kategórii CB. Ešte pred 12:00 sme postretávali veľa známych z vysielania, dokonca aj jednu známu tvár, Milanka Senica.

Všetkým oceneným, víťazom blahoželáme a všetkým prajeme veľa úspechov a spojení.

Milan Peruc, Zdeněk Lukov, Palo Bratislava, Kaso Partizánske

Franta Město pri CB šrote

Mirka Stankovany a Tomáš mobil Roudnice pri ceste na vyhlásenie

Franta Hokej Baška, Pavel Slezská, Venca Chotešov, Josef České Budějovice, Mirka Stankovany, Kaso PE

Kde inde? Samozrejme pri pive a Kofole

Po návrate sme opäť zasadli okolo TmR, pridal sa k nám aj Milan Senica. Zděnek Pokratice doniesol Kasovi ukázať Moxna, tak som sa išla opäť vzdelávať. V porovnaní s HB9CV sa mi to na stavbu na kopci zdalo jednoduchšie a s myšlienkou tvorby ďalšej antény sa pohráva už aj hlavný operátor exp. Marco Polo. No to mal zas čo vidieť... K Rozhovoru sa pridal aj Vláďa Tři Dvory a aj Václav Holice. Celú dobu si medzi sebou operátori vymieňali aj QSL lístky ako spomienku a poďakovanie za spojenie.

Veľkým plusom hodnotím vytvoriť stretnutie v nejakej téme. Na hlavnom stane s pípou sa objavil nápis SALOON, pomedzi nás začali pobehovať malí kovboji, indiáni a indiánky, pištolníci.... Prišiel Honza Sosnová a s ním zákon. Rad stolov zaplnilo jedlo, obklopili stoličky, búchalo šampanské, kolovali poháre víťazov TmR a Vorel Stupno. Atmosféra neuveriteľná, doplnená preletmi, streľbami korkových zátok, z čoho mali veľkú rasť aj deti. Dámy sa naladili na vlnu Limonádový Joe a okrášlili sa znamienkami a zvodnými perami. Podpichovanie v rozhovoroch, čo slovo, to poriadny hlod. Myslím, že to čo sa pojedlo, sa pri toľkom smiechu aj stratilo. Hudbu v pozadí vystriedala gitara s Mildom a radom speváčok okolo a hralo sa až do polnoci. Po zotmení sme taktiež podostávali svietiace náramky. Zábavu priniesli deťom, ktoré tak rodičia mohli aj trochu kontrolovať. Prečo však náramok nemali známe nezbedné ruky Honzíka Sulejovice??? Pred očami niektorých sa v nočných hodinách zjavoval aj ohnivý pes, bohvie, čo bolo príčinou.

Nemôžem si odpustiť, ale TmR strieka!!!

Tohtoročná "dovolenka": 
SÍCE len v ČR, len 3 dni, len na ihrisku, pod stanom, v nie priam najlepšom počasí...,
ALE s neskutočne skvelým kolektívom, zábavou, skúsenosťami, zážitkami...

HOLICE 2012 = túžba po HOLICE 2013

Síce mi Marconi Partizánske napísal, že : „no konieeeec, ďalšia nakazenááá“ , ja aj tak všetkým veľmi pekne ďakujem a teším opäť naslyšenou a na viděnou!

Mirka Stankovany
73!

:Tan je snad chyba v autorovi, já se domnívám, že by tam mělo být Kasička ...