|
Keď som čítala SMS správu od cébečkára, že musel počas Jánskej noci zliezť z kopca zo zdravotných dôvodov a preto ani denník neposiela, pomyslela som si: „Chvála Bohu že je živý a v poriadku!“ Vtedy som ani len netušila, aká bude moja cesta na súťaž Letní polní den organizovanej CB klubom Česka Lípa.
Plná elánu som sa vydala na Pansku Javorinu s 35 kilovým nákladom na chrbte a v rukách. Ono sa to nezdá, ale keď človek ide na tri dni na kopec, čo som mala v pláne, nabalí potrebné veci: 2 bezúdržbové batérie, rádiostanicu Allamatku, ručku Stabo s batériami a rezervou, 25 m kábla plus 2 ďalšie kratšie, náhradné konektory, anténu, laná, sekerku, lampáš s batérkami (i náhradnými), dýku, stan, spacák, karimatku, oblečenie na prezlečenie, uterák, poľnú stoličku z kovu, fóliu pre prípad dažďa počas pochodu do kopca, hrnček na varenie, jedlo, 5 litrov vody a 1 l čaju, fotoaparát, obväzy, ktoré človek potrebuje mať ako prevenciu, aby si sám mohol pomôcť, lieky a iné nutné drobnosti... nahľadá sa tak 35 kilogramov ani sa nenazdá.
Vyštverala som sa do 700 m.n.m. a ešte pred týmto cieľom začalo silno pršať, takže som došla k senníku za hustého dažďa a fólia sa mi zišla. Doslova som pľula a potila krv, pretože zdravotne nie som na tom celkom dobre. Bolo mi jasné, že ďalej pokračovať nemôžem, vyčerpala som aj rezervy a v tej chvíli mi zatelefonoval Ondrej Jaklovce. U nich takisto už týždeň prší a nevie, či sa dostane na Kojšovu hoľu, cesta je neschodná. Po telefonáte som sa „ubytovala“ v nádherne voňajúcom sene, rozložila spacák a zaspala ako keď poleno hodí do vody. Navečer som postavila stožiar zo suchého dreva (nechali ho pri senníku lesáci) a odskúšala, či ma niekto počuje. Nikoho nebolo na pásme, teda ja som nikoho nepočula. Ďalší telefonát Jozefovi Vráble, dal anténu na stožiar, ale bohužiaľ, zase nič. Napokon sa mi ozvali kamionisti Peter Bánovce a Miloš Šišov, ktorý bol práve v Rybanoch. Takže na Bánoveckú stranu to letí, no na Topoľčany, Nitru, Piešťany ani „ň.“ Nezostalo mi nič iné, len počúvanie ticha a znovu spánok.
Je ráno, cítim sa veľmi zle, užijem lieky a nepovoľuje to. Odskúšala som odniesť ruksak k Bystrému potoku smerom na Pansku Javorinu a... DOSŤ! Zhodnotila som, že moje sily nestačia na ďalší výstup a ku tomu mi je veľmi zle. Volám priateľku a prosím o pomoc, aby ma prišla vziať na Kulháň. Nemala auto doma, ale zohnala od jedného podnikateľa dodávku. Mala som pred sebou 3,5 hodiny zostupu. Aby mi nebolo smutno, pri jednom oddychovom zastavení prepochodovalo predomnou stádo srniek a jeden diviak. Škoda že som mala fotoaparát v ruksaku.
Keď moja priateľka chcela do auta naložiť ruksak, očervenela a ani ním nepohla, iba spľasla ruky s výkrikom:
-„Preboha, ako si to mohla niesť až hore? Veď to je strašne ťažké! Bodaj by ti nebolo zle, však to je na chlapa moc a nie na babku dôchodkyňu, to si môžeš ešte gratulovať, pretože ja ho nemôžem ani zdvihnúť a neodniesla by som ho ani na diaľku 20 metrov.“ Z posledných síl ho nakladám do auta. Šťastne sa dostaneme domov, okamžite zaleziem do vane a do postele.
Až v noci o 23 hodine sa preberám z nepokojného spánku a bolí ma celý človek, ale... vybalím stanicu, vezmem čo treba, naložím na bicykel a odchádzam za dedinu na kopec Hlbočina (230 m.n.m.), aby som urobila aspoň 5 spojení, nech môžem odoslať denník stanice Echo Tango 1. To sa mi aj podarilo. Je mi zima, hoci je nádherne mesačná a pomerne teplá noc. Nad ránom (po 4 hodine) idem na bicykli domov a mrzí ma, že Števko Zvolen „utiekol“ z kanála skôr ako sme urobili spojenie a Tygr Mutěnice, hoci povedal, že bude na rade ET 1, zabudol na mňa a nedal mi ako Alfa 134 žiadny bodík do súťaže. Čo už. Nie všetky akcie majú zdarný koniec. Išla som na kopec a vydala zo seba všetky sily s rezervou - nadvýkon., no bolo to stále málo. Bohužiaľ, takúto „štreku“ si už viac nemôžem dovoliť, zdravie musí byť prvoradé. Teraz mám horúčku a riadnu svalovicu, ale to prejde a keď vyzdraviem dopočutia z niektorého kopca, dúfam, že to bude z Panskej Javoriny.
Ďakujem organizátorom za perfektnú súťaž, na pásme bolo veľmi živo. Viaceré stanice som počula, no ony mňa nie.
Kosačka
|
CBDX