| Prvýkrát v histórii existencie expedície MARCO POLO sme sa vybrali na Považský Inovec v rovnomennom pohorí, aby sme sa zapojili do siedmeho ročníka Letného poľného dňa organizovaného CB klubom Česká Lípa. Expedíciu nám trochu skomplikoval môj neskorý príchod z týždňového školenia, preto v čase štartu prvej etapy (15:00h) sme sa ešte len začali baliť. Našťastie už máme (Felix aj ja) aké-také skúsenosti, čo na expedíciu vziať, takže už krátko po štvrtej sme odchádzali... Asi po hodine cesty, ktorú Felix poznal, sme sa dostali k Chate po Inovcom, kde sme museli urobiť krátku technickú prestávku. Voda v chladiči nepekne bublala a nás časkal ten najstrmší úsek. Od chatára sme vzali fľašu vody, ktorá okamžite pomohla a po 10-tich minútach sme vyrazili na vrchol. |
 |
 |
 |
||
|
|
|
| Umorení z tepla (ja okrem toho aj z prebdenej predchádzajúcej noci) sme úplne zabudli na to, že do siedmej beží prvá etapa LPD. Začali sme najprv stavať stan a až potom sme rozbalili asi 4-metrový stožiar a naň umiesntnili "polku". Keď som dal prvú výzvu na pásme, hneď ma odchytil Števo Zvolen (CL-35) na Praděde. Až vtedy som si uvedomil omyl v postupnosti stavania nášho stanovišťa... Lenže bolo už pol siedmej, preto sme v prvej etape spravili len sedem súťažných spojení. Okrem toho bolo ešte stále silné rušenie (okolo S 5-7), takže stanice nad 200 km vôbec nebolo počuť. Kľudne sme preto začali skultúrňovať naše obydlie a pripravovať sa na druhú etapu. |
 |
|
 |
||
|
|
|
 |
|
 |
||
|
|
|
| Počas súťaže nikto nikomu nič nedaroval (len my sme sem-tam kamarátom prihrali info, kde vysiela kontrolná ALFA stanica). Niekedy sme zaznamenali hotový PILE UP staníc volajúcich na vzdialenú expedíciu, ktorá nám v staničnom denníku chýbala. Tiež sme takto celý čas lovili jednu zo staníc v západných Čechách - Míru Vědomice CL-37 na Pancíři, ale po štvrtej ráno sme to vzdali. Asi štvrť hodinu pred koncom 2. etapy (o piatej ráno) sme zaparkovali na 17. kanáli a len tak z recesie dávali výzvu do súťaže s miernym úmevom na tvári: "No kto nový by už len nás mohol teraz počuť..." A predsa sa niekto - CL-37 na nás volala reportom 4/4. Takže oplatilo sa zotrvať až do konca, pretože 5 minút pred koncom sme spravili naše najdlhšie spojenie - do lokátora JN69PE to je presne 351 km!!! Po skončení sme prehodili ešte niekoľko slov so Števom ZV a Tatkom Karlom Žilina (ET-76) a začali baliť. Presne o šiestej sme opúšťali kótu, oprášili auto od tisícov malilinkých mušiek, ktoré boli všade, ešte aj vo ventilácii (tak si to viete predstaviť vo vnútri) a o ďalších 15 minút som už vzorne spal. "Kontrolné oko" som otvoril počas cesty asi 3-krát a zobudil som sa až na to, že Felix vypol motor pred naším domom. Predsa len, prebdieť dve noci po sebe, to je aj na koňa veľa! Dopočutia na niektorej z ďalších expedícií |
| Veľa úspechov a 73 praje Marconi (330sk424) |
Marconi Partizánske CL-83