| Zdravím celý CB klub Charlie Lima !
V prvom rade ďakujem, že som sa mohol zúčastniť Vašej (či už aj našej) suťaže a spríjemnit si tak ostatných pár všedných dní. Potom ďakujem za tú cenu, čo Ste mi poslali za to moje nejdlhšie spojenie. Pohár už zaujal svoje miesto, no kvoli nemu som “musel” vyriadit sekretár. Ešte pár poľných dní a vyriadim si celú izbu. Osobitne ďakujem Honzovi Sosnová za QSL lístok, na oplátku posielam moj renovovaný. Pošťastilo sa mi dostať na internet a aspoň tak som mohol byť s Vami na vyhodnocovaní na tej chatě Luž. Pozrel som si aj výsledkovú listinu, žial nebolo v možnostiach mojich stiahnuť si ju. Teda, ak by to nebol problém, pošlitě mi nejakú kopiu. Ak Pán Boh dá a Mečiar nevezme (fraza), je dost pravdepodobné, že by som sa poľného dňa zúčastnil aj na rok, ale to je eště strášne ďaleko. Okrem toho hned o dva týždne som sa zúčastnil nulteho ročníka slovenského poľného dňa “Sugar Osar denný/nočný závod”, takže som bol na kopcoch dosť často. No, ale pomaly mi začína školský rok na Žilinskej univerzite, tak už toľko času mať nebudem, ale možno si nejaký nájdem aj na nejakú expediciu. Takže to bude asi toľko. Napíšte, čo nového plánujete vy… Na celoslovenskom stretnutí na Donovaloch som prehodil pár slov s Milanom 42 Hr.Králové. Možno, že ak budem na kopci v čase konania tej Portejblovej mape Republiky, ozvem sa vám (za hranicu) a možno aj Vám (do Č.Lípy) ak budete dakde na kopci a budú podmienky možno, že sa budeme aj počuť. |
|
|
P.S. Do počutia o rok na 3.LPD Števo alias ET-1
|
 |
| ZDE si můžete přečíst další podrobnější příspěvek od Števa o průběhu LPD 1999 |
LPD alebo ako to všetko videl Števo Zvolen
|
Všetko sa začalo na celoslovenskom stretnutí Remata'99. Po úspešnom absolvovaní slovenského Jarného Poľného dňa s výborným tretím miestom, ma hneď zaujalo vystúpenie českého kolegu Milana 42, v ktorom okrem iného informoval aj o konaní českého Letného Poľného dňa. Hneď po diskusii som sa u neho zaujímal, akou formou sú riešené prihlášky, či sa môže prihlásiť aj slovenská stanica a podobne. A tak som po vysvetlení netrpezlivo doma očakával májové číslo Výzvy na kanále, kde bola prihláška a stanovy súťaže. Okamžite som to vypísal a poslal. Po pridelení mi zaujímavého valacieho znaku ET1 som začal s prípravami, hlavne výberu súťažného QTH. Po porade s cébéčkarmi z hraničnej oblasti som zamietol alternatívu č.1 a to Martinské Hole a rozhodol som sa pre Veľkú Javorinu, o ktorej mi všetci básnili, že nie je problém dokričať sa na česko-nemeckú hranicu a tak. A tak začali prípravy.... Generálku sme absolvovali ako expedícia Kremnické vrchy. Veľkou mierou mi pomohol kolega Rádio Šimon, ktorý keďže je Veľká Javorina hraničné územie zaobstaral povolenie a napokon na kopec doniesol aj vlastnú aparatúru. Na Veľkú Javorinu sme dorazili, spoločnosť mi robil Snoopy Banská Bystrica, v predstihu v piatok na obed. Po zistení, že "naša" kóta Kameň bratstva je obsadená ďalším súťažiacim sme museli alternovať a vybrali sme trochu odľahlejšie QTH. Samozrejme sme kolegu prišli pozrieť a vykľul sa z neho CL11 Kmochy Varnsdorf. Trochu sme pokecali a potom sme išli rozložiť naše "nádobíčko". Piatok a pol soboty sme pracovali pre celú cébéčkarskú verejnosť ako expedícia a pilne sme "zbierali" kvesle do slovenského diplomu, až zrazu sa brejkol CL11 a chcel spraviť už súťažné spojenie, no podľa našeho palebného času ešte chýbali dve minúty. A tak sme dostavili hodiny a začali súťažiť.O hodinu dorazil Rádio Šimon a rozpestrel svoje stanovište kúsok od nás. Potom som súťažil asi tak, že som prebehúval z jedného stanovišťa do druhého zhruba 200m, aby som porovnával podmienky príjmu. Takto nejako vypadal môj denný závod, poriadna drina...... Veľmi som sa tešil na nočný závod, pretože som očakával ešte dlhšie a vzácnejšie spojenia, no škrt cez rozpočet nám spravilo počasie. Už od ôsmej večer nás cébéčkari z Trnavy a okolia upozorňovali, že smerom na nás sa blíži veľká búrka. Chvíľu som si myslel, že predsa niečo vydržíme, ale po zhliadnutí blískajúcej sa oblohy, samozrejme po porade hlavne s Rádio Šimonom, ktorý to tam dôverne poznal, sme to všetko zbalili a vybrali sa prenocovať a s českými kolegami na parkovisko pred Holubiho chatu pod Veľkou Javorinou. Kým vonku pršalo ako z krhly a trieskali hromy-blesky, my sme voľný čas trávili spoločne s Kmochyho posádkou v jeho karavane. Pokiaľ sme rozoberali samotný život, rozprávali vtipy a koštovali pravú nefalšovanú slovenskú slivovicu a "tlamolep" (broskyňovú vodku) búrka pomaly ustupovala a my sme mali stále lepšiu "náladu". Práve preto nebol žiadny problém zhruba o 23:00 opustiť parkovisko a ešte stále za drobného dažďa zmeniť asfalt za súťažné QTH. Bystro sme nahodili anténu a po naladení sme pokračovali v nočnom závode. Spojenia "lietali" po celej republike: Krkonoše, Orlické Hory, Šumava... Zhruba od tretej hodiny rannej tempo trochu upadlo, darmo som dával súťažné výzvy, nikto nereagoval. Chcel som vydržať až do konca a oplatilo sa. Asi o pol piatej som prvý raz započul kontrolnú stanicu A22 a okamžite som začal brejkovať. Desať, dvadsať, tridsať krát a všetko neúspešne. Na pásme bol riadny frmol, mimo A22 som počul ešte toľko staníc čo som "neurobil", proste hrúza. Pár minút pred koncom závodu sa mi predsalen podarilo dokričať sa na Klínovec a urobiť spojenie s A22. Až neskôr sa to ukázalo ako moje najdlhšie spojenie, ba aj v celej súťaži. Potom na moju asi záverečnú výzvu reagovala ešte jedna stanica a bolo päť hodín - konie celého závodu. Prepísal som preškrtaný-doškrtaný denník načisto a už mi na okno klopal Kmochy, ktorý sa bezprostredne po skončení chcel podeliť o zážitky o závode. Trochu sme pokecali, spravili jedno foto môjho spiaceho spoluoperátora (ktorý síce celý závod odspal, ale zúčastnil sa) a pobrali sme sa unavení spať. Na obed sme sa z českou posádkou rozlúčili, do tretej hodiny ešte povysielali a potom sme nabrali kurz na 200km vzdialený Zvolen. Som veľmi rád,že som sa mohol zúčastniť a už teraz je jasné, že ak sa mi nič nestane a dátum bude "voľný" určite sa zúčastním aj na budúci rok. P.S. : Vopred si objednávam volací znak ET1 Števo Zvolen |
CBDX