CB klub Česká Lípa - Letní polní den CB 2003 - ET

Rozhodnutie zúčastniť sa preteku sme pojali už dávno pred pretekom. Prípravu na expedíciu sme začali niekedy v januári tohto roka. Po minuloročnom odskúšaní v Žilinsko-Bytčianskej expedícii pod volačkou ET-94 z kóty Kohútka sme sa rozohodli skúsiť to trochu ináč.

Za ten rok sme dokázali dať dokopy slušnú techniku a tak nám ostávalo vybrať tú správnu kótu z ktorej by nám to letelo až za hranice všedných dní . Možno si poviete, že na Slovensku je to samý kopec tak aký problém. Ale vybrať dobrú kótu, nie je jednoduché.

Po dlhších úvahách padla voľba na kótu Minčol 1.364m.n.m cca 12km od Žiliny. Kóta by bola, ale prístupná jedine po vlastných. Po prípravách a niekoľkonásobnom vyhadzovaní z batoha všetkého „nepotrebného“ sme skončili na váhe batohu každého z nás okolo 22-25 kg.

Renaultom Thália „tereňákom“ Fera 1 sme sa vyšplhali do nadmorskej výšky cca 1.000m a potom to začalo. Trojhodinový pochod z batohmi na chrbtoch až na vrchol. Fero 1 ako poľovník a znalec terénu vybral veľmi dobrú trasu zvládnutelnú i pre mierne obézneho človeka. Po niekoľkých malých prestávkach zameraných na oddych a rozšírenie ciev sme dosiahli vrchol.

Mali sme dobre rozložený čas, takže po postavení tábora a antén nám ostala chvíľa i na experimentovanie s drátovkou 5/8 l. Zhromaždila sa okolo nás i pomerne početná divácka obec turistov, ktorí sa rozhodli vyšliapať si tento nie ľahký kopec vrámci turistiky (aj cyklo)

A začal pretek. Prvé výzvy, prvé spojenia, prvé zamyslenia ako to letí, nám hovorili, že sme volili správne. Spojenia na vzdialenosť 112, 124, 149, 159, 197, 202, 224 km nám navrávali, že ak vydržia podmienky a nenabehnú silné DX tak to bude super pretek. Spestrením bolo urobenie spojenia s Belgickom, ktoré skončilo výkrikom protistanice „fantastiš“ a vzápätí čisté spojenie s CB stanicou z mesta Kursk neďaleko Moskvy.

Ale mali sme aj lepšie výzvy. Už sa pomaly stmievalo, keď sa ozval Peter Vlčince (Žilina) že predsa len ide za nami. S navigáciou, aby šiel našou trasou začal Vinco Žilina spolu s Ferom 1 z rúčky. Po dvoch troch spojeniach Fero 1 zahlásil: „aha už ide“. K miestu, kde stál náš „tereňák“ to vyšliapol na motorke a ďalej ? Neuveritelná necelá hodina s rovnako ťažkým batohom. Jednoducho horský šprintér.

A bola tu nočná časť preteku. S pribúdajúcim časom, akoby naším výzvam rástli krídla .

124, 154, 197, 266, 311, 384, 403 km. Pekné boli i spojenia s Jogurtom Martin, Marconim Partizánske z pohoria Vtáčnik a Babkou Kosačkou z domáceho QTH, ktorú sme po našom spojení „požičali“ Marconimu a jednej stanici z Moravy. Neuveritelné. Fantastické spojenia zavŕšilo o 4:24 spojenie s A-11.a následne o 4:26 s A-1.Vzdialenosť neuvádzam, vyhodnotenie vzdialeností prináleží poriadateľovi,ale tí,čo mali s nami spojenie a poznajú náš lokátor si to ľahko spočítajú.

Prekrásny východ slnka,v nadmorskej výške 1.364 m treba jednoducho vidieť . A Vy to šťastie máte prostredníctvom fotografií, ktoré robila Katka a Vinco Žilina.

Skončenie preteku sme „oslávili“ kalíškom protichladovej borovičky a nastal čas balenia a zostupu. Ten bol s trochou nostalgie, ale s odhodlaním, že za rok to skúsime znova.

A kto to všetko spáchal?