|
... alebo: „My by sme tam išli, ale autom by sme tam neprešli, je to super kóta!“ |
| Výber kóty na EBH2011 bol už veľmi skorý, ani si presne nepamätám. Hneď som sa pichol na Veľkú lúku, v domnienke, že to bude v poriadku. Nebolo. Hneď na najbližšom stretnutí CB radioclubu Žilina som dostal do hlavy chrobáka, že Houston pôjde na Veterné, kótu asi 1,5km na juh v lokátore JN99JB a potom že si tie kóty vymeníme. Fero Žilina ako skúsený amatér mi povedal pár pekných slov o podloží, ktoré je tam tvorené rašeliniskom a nie kameňom ako na Veľkej lúke a už to bolo. Súhlasil som. Jednak, lebo mi to potvrdili správni ľudia, ale vedel som, že budem mať pokoj od akýchkoľvek vysielačov. Cvrček Budatín sa prisľúbil, že ma príde zobrať aj dole do Martina ak bude treba. Povedal som si fajn. Čas utekal, až keď prišiel týždeň pred EBH a ja som nemal poriadne s kým ísť. Avšak nahovoril som kamaráta – Kilo Brezno - z internátu, s ktorých chodíme po horách. Fajn, pridal sa, cesta bola už rezervovaná u Cvrčka až na Veľkú lúku, ďalej pešo cca 1,5km na Veterné 1441 metrov, JN99JB. Avšak na nanešťastie som si týždeň predtým podvrtol členok, ktorý som mal opuchnutý, ale prežil som to a dokrivkal som tam. Kilo sa hneď skamarátil s Houstonmi, však čoby nie, keď zaplatia pivo, niečo tvrdé a podobne – kto by aj nebol kamarát. Takže cesta zo Žiliny na Martinky bola samá zábava a narážky – samozrejme na moju osobu. Prišli sme hore, naložili batohy – môj tak 30-35 kg a pomaly sme sa lúčili. |
| Keď sme prišli na Veterné, hneď sme vedeli pravý význam slová Veterné. Oproti lúke tam fúkal dosť silný a čerstvý vietor. Nič sme nenechali na náhode a začali sme stavať pracovisko. Polka na 5 metrov bola hotová v priebehu 20 minút. Ďalších 30 minút sme stavali stan a upravovali prostredie, fotili a podobne. |
| Potom som sa trochu rozhliadol okolo seba, aby som preskúmal okolitý terén a kopce, či sa niekto niekde nenachádza. |
| Na našom obľúbenom Kľaku nikto. |
| Humience tiež prázdne. |
| Áááá, susedia majú už stoporené HBčko, no, môžeme vyraziť na malú poznávaciu návštevu. |
| Zatiaľ chodili davy turistov, títo boli nejakí skauti či čo. Niekde na youtube som naposledy počul definíciu skauta: „Decko, oblečené jako kretén, pod vedením kreténa, oblečeného jako decko.“ |
| Po ceste sme sa prešli po lúkach a našli hľadané pramene, bohužiaľ tu pramenila len voda. Nejakú vodu na uvarenie kávy sme mali a vodu na iné účely snáď nebudeme potrebovať. Pokrčili sme s Kilom plecami a išli ďalej. |
| V kosodrevine som stihol ešte odfotiť konkurencii antény. Prej im patria len tie dve malé. Mal som naplánované im v noci cvaknúť káble od antén, ale kliešte na roxor som zabudol doma. |
| Bývanie exp. Houston |
| Zľava: Cvrček Budatín, Fero Žilina |
| HB9CV – toto nám chýbalo. Jedna sa mi váľa v garáži, ale bohužiaľ nie je dokončená. |
| V zálohe upgradovaná polka o protiváhy |
| Môjho zapisovateľa Kila zase zamestnali pri pivečku a potom sa môžem čudovať, prečo mal tak dlhú odozvu pri písaní. Aj keď som sa mu snažil vyrovnať tlak 40tkou a následne 52kou, nepodarilo sa. |
| Milan šampus Hájik kontroloval nejaké divné pásmo. |
| Cvrček zatiaľ opaľoval Sandy. |
| Fero Žilina tiež na nejakých divných pásmach – 2m/70cm. |
| Sandy sa tomu všetkému čudovala a nevedela prísť nato, kde nastala chyba. Tento krát obišla bez piva na prázdno. Po absolútnom zoznámení a naviazaní priateľských spojení a kompletnej ochutnávke expedičných dobrôt sme sa pobrali naspäť na Veterné. Cvrček a Fero išli s nami, že vraj na kontrolu. |
| Cvrček vzal aj ten šrot, čomu nadáva foťák a stále čosi fotil. Uvidíme čo z toho bude. |
| Áno, tam bývame, Veterné JN99JB. Čudovali sme sa ako krásne tam rastú čučoriedky a aj tomu, že počas 1,5 hodiny nám anténa, stan ani veci nezmizli. |
| Jedna spoločnejšia fotka. Potom sa Cvrček a Fero rozlúčili, popriali veľa úspechov. Hneď ako sa otočili smer Veľká lúka, tak pokrikovali nejaké smiešne frázy a posledné čo som videl bolo toto gesto. |
| Krátko po pol piatej, sme začali vysielať. Najprv nejaké domáce stanice, ale potom sa kde tu objavovali expedičné staničky a potvrdzovali svoju účasť v závode EBH2011. O 19:30 sme si spravili malú pauzu, kde sme sa poriadne najedli a občerstvili. Kilo už celkom chápal zapisovanie do denníka, takže to šlo celkom v pohode. Akurát jedna vec mu chýbala. A to je znalosť pomerov a volačiek nielen na Sovensku, ale hlavne na Moravskej strane. |
| Presne o 20:00 to vypuklo! Na celom pásme bol neskutočný bordel. Jednak rušenie zo zahraničia bolo ešte stále veľmi silné, potom preplnené pásmo stanicami, nehovoriac o tom, že sme mali blízko seba dve silné expedície. Jedna Houston s HBčkom a Dolinu inak. Vznikali však zaujímavé situácie. Keď naraz zavysielali Houstoni a Dolina, jeden alebo druhý pekne prešiel na náš kanál, aj keď boli o 20 mimo. Keď však nevysielali naraz, tak nebolo počuť nič. Túto istú skúsenosť mali aj Houstoni so mnou a Dolinou. |
| Presne o 20:07 to vypuklo znova! Tento krát nič s vysielaním, ale dážď ako v treťohorách. S ním hneď odštartoval aj neskutočný vietor a až teraz sme pochopili kde sme. Začala nám vlhnúť zadná strana stanu ale nám to nevadilo. Ja som pridal VOLUME na Giante ešte viacej doprava a bol pokoj. Kilo mal mokrý spacák trochu. Ja som ho mal tiež trochu vlhký, ale nič hrozné. Keď som si však oprel nohy o stenu, začal prenikať chlad do spacáku rovno na nohy. Tak som si nohy zabalil do zimnej bundy, ktorú som nepotreboval a išlo sa ďalej. |
| Do polnoci nepadlo ani jedno 200-kilometrové spojenie! Počul som CL-52 slabým reportom 20, kričím a nič. Mladý Fousač ma informoval o situácií avšak zbytočne. Zabudol som povedať, že aj exp. Artaban skenovala pásmo a informovala nás o západných expedíciách. Tiež zbytočne. Pásmo bolo zavreté ako nikdy. Krátko po polnoci sa o 00:12 otvorilo a spravili sme Jirku Lipno na portejbli čo hodilo 338km. Toť náš DX. Do jednej hodiny sme robili Marconiho cestujúceho zo svadby a zabalili sme to. Vysielanie by nedonieslo ďalšie úspechy, tak som to vypol a išiel spať. Susedia že vraj pokračovali do 02:30, ale prinieslo to len 5 slabých spojení. |
| Ráno som sa prebudil o 5:20. Vypil som hrnček kávy, ktorú som mal ešte od večera v termoske a pokračoval. Exp. Golf nesúťažne, 206 km do domova a Kilo pokračoval ďalej v spánku. Ráno sa nieslo v klasicom duchu raných spojení. Avšak toto ráno bolo obohatené aj o niektoré večerné volačky, ktoré sa večer na nás nedobúchali. O 7:00 klasicky na koliečko Kotlík Trnky Brnky pozdraviť raných nespavcov. V histórií prvý krát sa mi stalo, že som sa dostal k slovu ako prvý, keď mi Petr-2 Vsetín dal slovo. Inak to robí vždy až Franta Jižní Svahy Zlín, ale v poriadku. Do 8:00 sme ešte ráchali spojenie za spojením. Posledné spojenie expedície a zároveň aj EBH robili 7:59. Veľmi natesno. |
| Celé vysielanie aj večer aj ráno sa mi zdalo akoby chodilo v nejakých blokoch. Keď som chytil vlnu, tak to išlo rýchlosťou, že Kilo nestačil zapisovať a pár krát som musel použiť frázu: „Zasypali sme mi zápisovateľa!“ alebo „Zapisovateľovi ste zahltili buffer!“. Protistanice však pochopili a ochotne opakovali. Avšak tu som sa ja stretával s problémom počúvať protistanicu a zároveň diktovať Kilovi, čo má písať. Väčšinou to robím tak, že to niekto na mňa vysype. Ja si píšem jedno o protistanicu a hovorím do mike-u druhé o sebe. To bola tá pozitívna vlna. Avšak tá druhá bola vlna ticha. Stanice ako keby vôbec neboli, zmizli, len expedičky. Týchto dvojitých vĺn bolo za expedíciu asi 4-5. Počet spojení je celkom uspokojivý. Kóta a prostredie a zázemie je veľmi slušné. Priemer na spojenie je nevyhovujúce – chýbali diaľky – potom by to bolo lepšie. Počasie bolo tak na 50% V sobotu cez deň pohoda, v noci sa teda ženili trochu čerti, ale nič zvláštne. Používam nato nasledujúcu formulku: „Prežil som Kľak v marci, tak nemôže byť nič horšie.“ V nedeľu ráno bolo bezvetrie, sem tam 5-10 minútová prehánka. |
| 8:15 telefón. Houstoni sú pobalení a čakajú na nás. Vystrelili sme zo stanu a začali sme baliť. Za 1:15 sme stáli na Veľkej lúke, ktorá je 30 minút od Veterného. Naložili sme sa a išli dole z Martinských holí už v daždi. Ale výlet to bol výborný. |
Fousáč Plzeň CL-51