Zimný závod na Žalostinej.

Pri  pohľade na propozície Zimného závodu som zistil ,že pravidlá tohto závodu v tomto roku  umožňujú  účasť  i mimo domáceho QTH.  Posledné dva roky som sa tohto závodu zúčastnil  nesúťažne z Vápenkovej skaly JN88QN. Rozdával som body z portejblu.  Závodu sa mohli zúčastniť iba ľudia z domácich QTH. Zmena konania závodu z decembra na január, priniesla pozitívne zistenie i pre tých , čo vymenia teplo domáceho krbu za chlad portejbu.  Preštudoval som si propozície a jediné čo mi unikalo bol systém násobiča. Nakoniec  to vyriešila diskusia s Deltom , už trvale Stará Turá a telefonát  s Marconim, ako organizátor súťaže.  Bolo všetko jasné a ostávalo iba vybrať kopec.

Na Vápenkovú skalu sa dostanem skoro v každom počasí. Bol som tam aj na Štefana 26.12.2010. V okolí Senice v termíne konania nebolo ani stopy  po snehu, tak to nakoniec  vyhrala Žalostiná JN88RT.  Tento kopec  mám overený skoro v každom počasí.  Za mokra je to huba nasiaknutá vodou. Informácia  od OM3CQF, ako skoro domáceho pána tohto kopca bola „ 26.12.2010 tam bolo viac ako 50 cm snehu a miestami i viacej“.  Všetko sa potvrdilo, sneh bol síce roztopený po dvoch týždňoch „tepla“,  no všade bola voda a blato. Boli  miesta , keď som sa chcel vrátiť späť.  Šotolinová cesta, ktorá vedie na hrebeň bola rozjazdená od nákladného auta.  Cesta hrebeňom zo začiatku bola jeden veľký bazén a ostatok ako špongia plná vody.

 Zlatá Škodovka zo zadným náhonom by sa hodila. Na spiatočku to išlo lepšie ako dopredu. Nakoniec  sa to zvládlo, no pohľad na auto bol údes.  Pred 17. hodinou som mal postavený stožiar, Black Pirate v piatich metroch  . Stožiar je síce 10m, ale bolo bezvetrie a kotviť sa mi už nechcelo.  Po skúsenosti z 26.12. Vápenková skala  -10 st. C , 30 cm snehu a zima v aute, proste tadiaľto cesta nevedie. Nafťák sa zohriať nedá.  Úlohou č.1 bolo kúrenie do auta.  Zimnú výbavu som posilnil kW ohrievačom  a centrálou. Príjemných 22st. C je  to pravé orechové.  Vysielať som začal po 17. hodine.  Spojenia  pribúdali a od 18. hodiny  i tie súťažné. Nakoniec do 23. hodiny,  73 spojení  je na  január  slušný výsledok. Týmto samozrejme chcem poďakovať všetkým, čo boli trpezliví a ozvali sa mi. Boli i spojenia, čo boli naozaj vydrené. Vláďa Tri Dvory  p. Vysoká a jeho výčitka z reproduktora „ ten je asi hluchý“. Nakoniec  sme to urobili a 205 km bolo v kufri.   Jirka Lipno p. Slupečný vrch 239km a ten deň najdlhšie spojenie  bolo povinnosťou urobiť .  Bol som rád, že skalní nesklamali.  Po 23. hodine som to všetko zbalil o 5 litrov benzínu ľahší a možno o 40 kg bahna ťažší, som to ukončil. Cesta dole už bola prekvapivo v pohode,  vedel som  čo ma čaká

Horšie to bolo ráno  doma na dvore.  Žena i deti skonštatovali „ to tu ešte nebolo, tu sa niekto zbláznil“.  Úvahy  o návšteve kartáčov  autoumyvárky som zavrhol . Kartáče by museli vymeniť a ešte by mi to dali k náhrade.

Konečný účet je 4 hodiny práce, niekoľko kubíkov vody a 2 plné vedrá blata. Stále mám ale podozrenie, že tam ešte  niečo zostalo.  Všetko je zrejmé z fotografií.  Proste typický zimný závod.

Milan Senica

Jordáne, ten nához bol všade. Z plechov a podvozku by to naozaj odpadlo aj samo, ale hošie bolo ,že cez okná sa pozerať nedalo. Je pravda ,bol to slušivý facelift. V sobotu plánujem výjazd, mrzne tak to asi nezopakujem.

A planujes stale Zalostinu alebo vyskusas cosi ine (klasikUU)?

Javorinu je Tvoja.

Chybička se vloudila. Javorina je Tvoja.