Ako MAFIA na Skalku nevyšla

Ako MAFIA na Skalku nevyšla

V sobotu ráno okolo deviatej, keď som sa chystal nakladať náhly telefonát od Exp. Radegast. Vašek mi oznámil, že pre snehovú kalamitu sa nevedia na Čerchov dostať a tak expedíciu rušia. Škoda, ale ja už som bol nachystaný a tak som napriek tomu predsalen vyrazil.

Po naložení som sa vybral na Skalku. Vo Zvolene ráno pršalo, ale neskôr prestalo. Cesta smerom na Kremnicu nepredpovedala nič zložité. V Bartošovej Lehôtke nebolo po snehu ani chýru ani slychu.

Bartošova Lehôtka má nejakých 380m n.m. Pomaly som sa dotackal do Kremnice a odbočil na Skalku. Tu už sniežiku bolo. Táto fotka je z nejakých 560m n.m.

Pokračoval som a pri Toliari v 657m to vyzeralo asi takto. Sneh všade ale takto to tu býva skoro vždy. Zatiaľ pohodička.

Pokračoval som hore. So štvorky som musel prekvaltovať do trojky, ale na ceste do neskutočne kĺzalo. Keďže nemám reťaze potrebujem rádiovoz do kopca poriadne rozbehnúť. Cesta bola ale v takom stave, že mi gumy aj na trojke hrabali. Bolo to až také zlé, že som musel do dvojky až som zastal. Vyhodil som blinkre a vyšiel von. Okamžite ma skoro natiahlo. Cesta tota tota totálny ľad! Kde tu vysypané dva zrnká štrku. Hneď prvé auto mi zastal chalanisko na Jeepe, že dáme lano, že ma vytiahne. 

Skúsili sme to, ale chudák zapadol vedľa cesty aj on. Ledva sa vyhrabal. Ďalej to nemalo vôbec zmysel. Na tom ľade som sa ani nevedel ani otočiť do protismeru. Dodávka si šla dole ako chcela, darmo som krútil volantom. Jediné šťastie, že vedľa zvodidiel boli záveje, inak by som ich bol určite pár krát pobozkal.

Asi na šiesty pokus sa mi predsalen podarilo otočiť. Do dodávky som ťukol prstom a tá sa dala sama do pohybu! Rýchlo som nasadol, zaradil jednotku a s modlením som sa pokúsil zísť do späť do Kremnice. Našťastie sa to podarilo, ale pri Toliari to definitívne vzdávam.

Zavolal som všetkým, že expedíciu ruším, ale dohodli sme sa s Mariánom Michalková, že ho prídem pozrieť k Mozoľovcom. Po príchode do Zvolena som už neriskoval a stanicu s denníkom som pre istotu prehodil do štvorkolky a vyrazil Scoutom! Nad Michalkovou tiež bolo asi 5cm.

Takto vyzerala cesta na vrchol, ktorý sme nazvali „Mozoľovský vrch“. Tam sa takisto nedalo, ale to vôbec nevadilo.

Zostal som teda na bývalej zastávke autobusu v 661m n.m. Žiadnu smerovku som tentokrát nestaval a pripojil som iba Mariánovu 5/8ku.

Bol som z portejblistov na kopci ako prvý a pásmo bolo úplne prázdne. Postupne sa ale začali ozývať nahlásení portejblisti: prvý Baťovan, druhý Matej a nakoniec aj Mates Brno. Viac som žiaľ nestihol, nakoľko som o 17h som musel byť vo Zvolene a prenechal som teda anténu Mariánovi Michalková, ktorý pokračoval ďalej. Za tento víkend teda len chudobných 15 spojení.

Pokus o zdolanie Skalky odsúvam na 21.decembra, držte palce!

73 Števo Zvolen CL-35 a SK-525