Pohádková biela sobota

   Blížili sa veľkonočné sviatky, Honzík mal prázdniny, a tak sme opäť naplánovali cestu na Slovensko. S Terkou a babičkou sme si vyskúšali cestu vlakom a tak strávili so starými rodičmi trošku viac času. Honzík za nami pricestoval v piatok a auto mal naložené i potrebnou rádioamatérskou výbavou. Pohľady na okolité kopčeky však predpovedali, že na Smrekovici môžeme očakávať ešte trošku drsnejšie podmienky, ako naše Sulejovické teplúčko. Nahlásených bolo veľa zaujímavých staničiek, a tak nás to nenenachalo chladnými, aj keď ja som zvažovala či ísť, alebo nie. Babička sa podujala, že Terku s Jarkou postrážia, a tak sme nemali nad čím rozmýšľať, zbalili sme veci a hor sa do prírody.

   Pri vjazde do doliny, ktorá vedie k nášmu cieľu nás privítala dopravná značka, ktorá prikazuje použitie reťazí. Honzík skonštatoval, že túto značku na tomto mieste určite nedávajú preč. Po pár zákrutách sme stretli dve bežkárky s bežkami na pleciach. Tu nás už smiech prešiel a po chvíľke sme mali vedľa cesty i 1,5m snehové mantinely. Čo nás čaká hore?

... Slnečné strany boli bez snehu posiate šafránom ...

... Opačná strana bola pokrytá bielou prikrývkou, miestami o výške ešte i 1m ...

   Síce sme vysielali zo strany, ktorá bola zaplavená slniečkom, ale aj tak sme hodnú chvíľu uvažovali kam umiestnime stan a anténu. I keď už na mieste nebol sneh, zem bola ešte veľmi premočená, miestami boli i veľké kaluže. Využili sme teda betónovú platňu vedľa elektrickej rozvodnej skrine. Síce betón nie je taký mäkký ako trávička, či sneh, ale eliminovali sme tak premočenie a Honzík šikovne so sebou nabalil aj samonafukovacie karimatky.

... Pri budovaní základne a stavaní antény sme cupitali okolo kvietočkov, pretože boli naozaj všade naokolo ...

   Cestu na miesto vysielania sme absolvovali na dvakrát. Najprv stan, anténu, stožiar, techniku, spacáky, batoh oblečenia, jedla a ďalších drobností. Pred pol piatov sme sa vrátili ešte po spomínané karimatky a autobatériu. Tesne po 17:00 sme začali s vysielaním. Kojšovská, Hundsheimer Berg, Donovaly, Štrbské pleso, Poľana, Modra, Kopánky, Kohútka, Petránky, Buchlov, Polom, Kaktus Maják a ďalšie QTH sme zapísali už počas prvej hodiny. Vyzeralo to sľubne, no na druhej strane žiadna extra diaľka. No ešte sme boli len na začiatku a tak sme verili, že ešte veľa krásnych spojení pribudne. 
   Honzík vysielal, ja som vyšla vonku trošku pofotiť a zrazu niekto volá na exp. Rozprávka. Nebol to nik iný ako Cyro Zvolen, ktorý proste na Slovensku po slovensky. Po chvíli sa ozval i Števo ako exp.Mafia a hneď bolo veselšie. Rýchlo zhodnotil, že čo i len vytiahne päty z domu, dôchodca robí hanbu :) Honzíkova lámaná slovenčina priniesla do denníka i Marconiho ako exp. Baťovan, s ktorým bolo skvelé po dlhej dobe komunikovať na pásme RS 59.
   Po šiestej spojenia pekne pribúdali a do denníka sme zapisovali samých portablistov. Bol to dobrý pocit, že taký počet ľudí si našlo čas a niekam vyrazilo. Šibeničák, Babylón, Žalostiná, Táňovo, Mravečník....no diaľky stále nič. Veselé bolo porovnávať vzdialenosti na dané kóty zo Smrekovice a zo Svahovej. Juj, tak si niektorí priali, aby písali radšej tú Svahovú :)
   Pred siedmou hodinou si Honzík všimol, že vysielanie nie je ono. Pokles napätia indikoval, že baterka sa dostáva z kondície. Pribalenú sme mali našťastie rezervnú baterku a tak som si urobila prechádzku do auta. V stane mi ostávalo už chladno a tak som sa pri následnom výstupe na kopec príjemne zahriala.

... Romatický západ slnka ...

... Zbytky snehu v blízkosti parkoviska ...

   Slnko pomaly zachádzalo, na vrcholku sa začínalo rozfukovať a to sa podpísalo i na teplote. Hriali nás ďalšie a ďalšie spojenia a príjemné rozhovory, ale diaľky nikde. Ako písal už aj Marconi, či Venca, večerné diaľky sa nedarili a nedarili. Radosť nám urobil aspoň Tomáš Sruby Cl-81 /p Na Hoblovně a počúvali sme RS 44 i prevádzač na Suchej hore JO80IB. Vedeli sme, že však ostaneme do rána a tiež vieme, že niekedy ráno múdrejšie večera.  Pred polnocou sme to teda zabalili a ponorili sa do spánku. 
   

   Budík na 5:25, no túžba po exp. Radegast sa nenaplnila. No čo už, dlhé spojenia si budeme musieť nechať na nejaký ďalší portable. Skvele sme však pokračovali v konverzácii s exp. Baťovan. Dúfali sme, že sa nám podarí uloviť niekoľko volačiek z ranných koliečok, ale k ich priebehu a reakciam sa radšej vyjadrovať nebudeme... Škoda...
   Ráno sme skonštatovali, že nám počas noci zima aj napriek snehu, či vetru nebola. V stane sme mali nad nulou, no vonku muselo mrznúť. Šafrány omrznuté, sneh spevnený, mláky takmer úplne zamrznuté. U nás v stane sa teplota pohybovala asi takto: 17:00 - 17°C, 18:30 - 14°C, 18:56 - 13°C, 20:05 - 10°C, 20:48 - 9°C, 5:55 - 4°C, 7:26 - 10°C. Bolo zaujímavé to sledovať, ale slniečko má už silu, a tak sme sa ráno rýchlo ohriali. 
   Príchod na Slovensko začal návštevou Mariana Strečno a tak sme i denník ukončili spojením s ním z jeho domovského QTH. Po 8:00, nasledovali už len sladké raňajky, pár foto, balenie a cesta domov.

... Exp. Pohádka má na kopci výborné Pohádkové rezy ...

... Trošku mesačná krajina ...

... Honzík preskúmal nový stožiar - poškodenú lanovku ...

   Máme zbalené. Prvú várku odnesenú do auta vystriedala druhá várka s baterkami. Základovú dosku sme tam pre istotu nechali. Vyspinkaní i unavení, spokojní i nespokojní sme teda zamierili zas do Stankovian a v pondelok do Sulejovíc.

   Ďakujeme všetkým za každé jedno spojenie, príjemné pokecy, priania, a tak o skvelé spríjemnenie rodinno-tradično-netradičnej československej Veľkej noci a tešíme sa opäť dopočutia a dovidenia. 73!