Ako Matej na Veľkom Kriváni bol

Ako Matej na Veľkom Kriváni bol

Článek poslal Marián Strečno.

Deň „E“(BH) sa naplnil a v sobotu po obede sme sa vybrali stráviť romantickú noc na Veľký Kriváň netušiac, čo nás čaká, i keď v rámci teoretickej prípravy som nielen naštudoval program MMANA-GAL, ale i prelúskal reporty od Kasa a Mirky Stankovany, ale…

Lanovkou sme sa dostali pod Snilovské sedlo a z terasy Terka pozerá na Veľký Kriváň. Pravdu poviem, neviem, čo si myslí, a radšej som sa ani nepýtal , ale keď som zaregistroval ten vážny a otázok plný pohľad, v zlomku sekundy mi v hlave prebehol film príprav na túto expedíciu (do pozornosti dávam nový špeciálny expedičný klobúčik) a už som sa videl, ako so zvesenými ušami pochodujem domov. Len som sa mlčky pohol vytýčeným smerom a odfúkol som spokojnosťou, keď som zistil, že Terka bez protestov ide za mnou. Mimochodom nesledovala výzvu zhmotnenú vo Veľkom Kriváni, ale zabudnuté snehové pole, ktoré sme cestou na Snilovské sedlo museli prekonať. Niekoľko desiatok metrov nám dalo poriadne zabrať a dýchacie cesty veru pri rozcestníku mali čo robiť aby kyslíkový dlh doplnili. S takto pripravenými pľúcami sme potom výstup už zvládli celkom príjemne. Ceduľka na rozcestníku nám sľubovala 40 minút pochodu a vzhľadom k záťaži, ktorú sme mali na sebe ( ja som mal asi 16kg v batohu a asi 4kg anténu s príslušenstvom na pleci a Terka asi 2kg na pleci a v batohu presne „To zvládnem!“) som to odhadol na 1 hodinu aj s kochaním sa okolitou prírodou pri častých zastávkach. „Idete lyžovať?“ – spýtal sa protichodný turista. Keď som na vrchole zastavil, stopky ukazovali presne 40 minút! Fajn, bolo niečo pred 17:00 hod. Voľne stojacého turistu som požiadal o foto, kým máme ešte vydesený výraz.

Ťažké mraky neveštili nič dobré a krátky dážď, ktorý zrejme zo severu doniesol nervózny vietor, nám pekne pohrozil, že všeličo sa môže udiať.

Najvyšší čas dať sa do roboty a tak zahnať zlé myšlienky. Zvedavé otázky i pohľady zabudnutých turistov nebudem popisovať. Pri výstavbe antény nám ponúkla pomoc partia českých mládencov a to sa nedalo odmietnuť. Bez pomoci nám to trvá 10 minút a s pomocou 15, ale dobrý pocit v Lídli nekúpiš ani v akcii a oni si ho veru odnášali plné batohy. Postaviť stan v neútichajúcom vetre bola teda zábava! Chlapci už šľapali na Chatu pod Chlebom za ďalším dobrodružstvom, na vrchole ani živáčka a ja som listoval v zozname vulgarizmov, ale majestátnosť miesta mi nedovolila ani jeden použiť. Nakoniec som pomocou sekerky, ktorá pamätá ešte moje pionierske časy, keď som v strečnianskych lesoch po vzore Winnetua bdelo strážil a hrdinsky bránil poklad na Striebornom jazere, úspešne zatĺkol aj poslednú 250- ku klinček do veľkokriváňskeho chrbta. O 17:45 máme všetko pripravené, prezlečené suché trička a Terka je aj oblečená v drtičoch chladu. Kontrolné spojenie na exp. Perún a exp. Kysuca dopadlo podľa očakávania a môžeme začať.

Paráda, počujem celu Európu a nevedel som v prvom momente, čo viac bičuje náš stan, či záplava DX – ov alebo severovýchodný vietor. Mohol som porobiť spústu diaľok, ale dal som prednosť pomaly predierajúcim sa domácim staniciam, ktoré Terka v polohe ležiaceho zapisovateľa s istotou zaznamenávala do denníka. Vonku sa turisti stále motkali a striedali sa ako počasie asi až do deviatej hodiny, západ slnka bol skutočne nádherný.

Potom sa obloha zatiahla a Veľký Kriváň sa zapichol do nepreniknuteľnej hmly, ktorá na všetkom vzorne kondenzovala a imitovala dážď. Stan nám však poskytoval dostatok bezpečia a nerušene sme sa mohli venovať rušiakom, z ktorých sme pomaličky dolovali spojenia. A ten vietor nebol až taký silný, keď nám vlnky z antény neodfúkol!

Veľa sme počuli a bolo nás ďaleko počuť, ale je to výhoda? Na jednom kanáli som počul ako loví exp. Svište, dáva výzvu exp. Echo a za hranicou debatuje pomerne výživná expedícia . Koľko ľudí asi naštvem, keď sa na jedného z tejto trojice brejknem? Často som horkú slinu strávil. Alebo konečne nájdem voľný kanál , dávam výzvy, robím spojenia a zrazu počujem, ako cezo mňa dáva výzvy Marián Michalková – evidentne ma nepočuje a on mi síce ide slabúčko, ale nádherne zreteľne. No nič, tak ďalší presun, aby som mu neblokoval kanál. Po jednom zo spojení sa na mňa brejkne Alfa, samozrejme beriem, ale po ukončení relácie nasledujú brejky na Alfu. Nuž čo sa asi udeje, keď odpoviem záporne na otázku od Alfy či môže na „mojom“ kanáli rozdávať? Nesťažujem sa a ani nikomu nič nevyčítam, to v žiadnom prípade a ako Števo povedal “Šak sám si si vybral!“. Robme si radosť navzájom, pomáhajme si , buďme tolerantní, aj keď sme vlastne súperi. Toto sa v rôznych obmenách deje asi až do polnoci, keď sa pásmo vyčistí, ale aj podstatne ubudne staníc, ktorých sa teda v tomto ročníku prihlásilo neúrekom , čo spôsobilo aj veľký pretlak na kanáloch.

Noc pri teplote 9 stupníkov pozvoľna ubieha v zbieraní Alf, do denníka pribudlo zopár expedícií i jednotlivcov a Terka tvrdošijne odoláva spánku a ja ešte stihnem zvečniť východ slnka . Posledný zápis urobila o 06:22 a nastal tvrdý Terexit! Škoda, pretože akurát o 06:40 som konečne poriadne pomocou mobilného kompasu nasmeroval mikrofón na Čerchov a Radegasti „padli“ a ani valiace sa kamene radosti Terku nezobudili. Nasmerovanie mikrofónu na protistanicu dávam do pozornosti predstaviteľom exp. Saigon, keď nám budú radiť, ako prekonať ich hluchotu.

Terexit dlho netrval a o 07:00 rozlúčkovú Alfu 101 zapisovala plná novej energie už opäť Terka. Fousačov ľúbozvučný plzeňský dialekt z Churáňova nám bunky v tele rozochvieval, ale hlad bližších staníc po jeho Alfách som nedokázal prebiť. Škoda, mohli sme mať zbierku Alf kompletnú. Do ôsmej hodiny sme ešte pripísali zopár ochotných odpadlíkov z ranných moravských kolečiek, rozdali sme niekoľko rozlúčkových a ďakovných viet kamarátom po kopcoch a balíme! A opäť si ten tvrdohlavý vietor pohral s našou trpezlivosťou, ale dve minúty pred deviatou máme hotovo aj s obhliadkou, či sme nezanechali nejakú neekologickú stopu a poďho dolu. Akurát včas, pretože v protismere už stúpajú prví zvedavci . Za sprievodu nechápavých pohľadov i úsmevov sme dolu pri lanovke a v reštaurácii stretáme skupinu našich včerajších pomocníkov. Oni polepení po prehýrenej noci, my pokrčení po prebdenej noci si len vymeníme úsmevy. Oni pokračujú na lanovku a my sa s nadšením venujeme kapustnici, ktorú sme si dali na raňajky. Joj, tá nám dala sily! V Terchovej sme mali doobeda ešte nejaké aktivity, ale pred dvanástou sme už sedeli spoločne s reprezentantmi exp. Perún v jednej z Terchovských kolíb pri výdatnom obede.

Pôvodne sme mali v úmysle si rozdeliť predné priečky v celkovom poradí, ale zostalo pri rozdeľovaní toho dôležitejšieho, a to našich zážitkov, ktorých je neúrekom a budú veru dlho doznievať ak vôbec niekedy doznejú.
A takto sa nám darilo:

Sme radi, že k nám bol Veľký Kriváň milosrdný a dovolil nám užiť si nádherný pretek a tak sa zaradiť k malej skupinke preživších súťažnú noc na tomto neprívetivom, ale nádhernom mieste.
Tešíme sa na ďalšie stretnutia v éteri.

Marián a Terka Strečno – exp. Matej