Prípravy na cestu do Holíc začali ešte pred aprílovou Rematou. Už pred rokom sme sa rozhodli, že do pocestujeme vlakom. Ale nie klasickými spojmi s mnohými prestupmi, ale špeciálnym vlakom s rušňovodičom Nautilom Handlová! Preto bolo potrebné včas požiadať o všetky povolenia a grafikon. Už na začiatku prázdnin sme vedeli, že to všetko vyjde, bolo treba už len zariadiť dovolenky v práci, čo u niektorých účastníkov nebolo jednoduché.
PIATOK
V piatok 25. augusta zavčasu ráno nastúpilo do vlaku v Prievidzi 11 cestujúcich: Cyro a Števo Zvolen s Maťkou a Diankou, Hurikán a Víchrica BB so synom Maťom, Tarzan BB s Mirkou a Jardo Slovenská Ľupča. Spoločnosť rušovodičovi Nautilovi Handlová robil v kabíne celou cestou Janko s Parostrojného spolku Prievidza. V Partizánskom pristúpil Marconi a Bánovciach doplnil posádku Marián OM3THX.
Keďže sme boli špeciálny CB vlak, nesmela chýbať CB stanica. Keď sme ju však vybalili z batoha, zistili sme, že chýba napájací kábel (13,8V) medzi stanicou a zdrojom. Šikovní technici Tarzan, Marián, Hurikán za asistencie Cyrka však vyrobili provizórne funkčné napájanie a stanica ožila. Na streche vlaku bola malá 50cm anténa, no aj napriek mnohým výzvam na 1. kanáli i na ďalších, sa nám nepodarilo ani jedno spojenie.
Naša cesta viedla ďalej do Trenčína a odtiaľ cez Nové Mesto nad Váhom, Starú Turú a Myjavu do Českej republiky. V stanici Velká nad Veličkou sme pribrali prvého českého “pilota”. Ten pozná trasu, po ktorej ideme a bezpečne nás prevedie prvou časťou po Brno, ďalší dvaja piloti postupne pokračujú s nami až do Holíc.
Krásnym údolím rieky Svitava, takmer stále ideme našou maximálnou rýchlosťou 80 km/h a miestami dobiehame pred nami idúci rýchlik. Ten musí sem-tam zastaviť v stanici, my nie. V Borohrádku preberá pilot od výpravcu stanice kľúče od Holickej stanice. Tá je totiž neobsluhovaná a musíme si poprehadzovať výhybky.
Posledný úsek cesty viedol krásnym lesom. Potom sa už vynorili stožiare vysielacieho QTH rádioklubu OK1KHL, ktorý je organizátorom holického stretnutia a o pár minút sme už zdiaľky videli stáť vedľa trate veľa ľudí, ktorí nám mávali na privítanie a v rukách držali obrovský transparent “VÍTÁME KAMARÁDY Z SCBR”. Krásne prekvapenie.
O celej akcii od začiatku vedeli Fousáč a Věra Plzeň. S nimi som dohadoval podrobnosti nášho príchod. Ale… keď som s nimi volal, už boli na krátkom výlete po českých zemí a všetko riešili za pochodu. Podarilo sa im zohnať veľkú plachtu, spreje a k tomu biely, modrý a červený krepový papier, aby vyrobili potrebné rekvizity. Nakoniec museli s pravdou von a povedali českým kamarátom, čo a prečo sa chystá. Privítanie bolo úžasné a veľký transparent bol vidieť na 500 metrov. KRÁSA !
Nasledoval krátky presun zo stanice do kempu a potom už tradičné zvítanie a pohostinnosť.Popoludní sme stihli prejsť aj cez blšák a popozerať, čo všetko sú ľudia schopní ponúkať. Večer sme posadali pod altánky a do neskorej noci sme sa bavili, spievali a hrali na gitare (Afro chýbali tvoje husličky) a rozprávali sa na rôzne témy.