| Každoročná účasť v Zimnom CB závode je už skoro povinnosťou. Tohtoročné počasie vystihuje názov závodu do poslednej bodky. Predpoveď počasia a predikce meteorológa TmR neboli priaznivé, ale nás to neodradilo. Zoznam účastníkov, hlavne na slovenskej strane, sa s blížiacim termínom štartu rozrastal. Vidina pekných spojení vždy motivuje. |
|
Cesta I., II., III. triedy ... |
| S pribúdajúcou nadmorskou výškou rýchlo pribúdala aj výška snehovej pokrývky. Okolie ciest lemovali vysoké snehové mantinely s veľkým množstvom vyvrátených stromov po nedávnom orkáne. Samotná cesta k hotelu bola po 20cm ujazdeného snehu. Bohužiaľ z kopca dolu. |
| Hotel bol plný poľovníkov a tak bolo parkovisko plné štvorkoliek. Nebolo im to však nič platné pokiaľ je chyba medzi volantom a pedálmi. Na radu tak musí prísť skúter. |
|
Vyprošťovacie vozidlo |
|
Stĺpik na priviazanie stožiara som si musel vyhrabať z kopy snehu a to si zaslúžilo odmenu. |
| Podvečer bola zjazdovka plná mŕtvol. Krušné hory sú plné vysokej zvery, tieto však nestihli utiecť. Po novom sa tu začali objavovať aj vlky. |
| Okolo 17:00 hod. exp. Kleť na 201km, to na začiatok nie je zlé. Spojenia ale pribúdali veľmi pomaly, ale v diaľky som stále veril. Informácie zo slovenskej strany boli veľmi optimistické a na kopce sa aj pre nepriazeň počasia dostalo naozaj veľa ľudí. Bohužiaľ na západe republiky boli vyššie kóty nezjazdné. To zapríčinilo, že i exp. Radegast musela voliť radšej istotu (hospodu). Na pásme sme ostali do 01:00 hod., ale bez dlhšieho spojenia. Po slovenských staniciach ani chýru ani slychu. Do postele som šiel však optimistický, že ráno to pôjde. Budíček o 6:00 hod. a pohľad von oknom mi pripravil takmer infarktový stav. Vonku sneži... |
| Výhľad to bol pekný, ale vzrástli obavy, ako a či sa odtiaľto dostanem. Pozdravil som ranné koliečka, počul kde a koľko napadlo cez noc snehu a zrazu sa v étery ozvala exp. Radegast /p Letiště Chotěšov. Vašek večer v hospode nadobudol dojmu, že to ráno na tú vzdialenosť 0,5km od domu snáď zvládne. V každom prípade prekvapil. Ešte pár spojení a okolo 9:00 som to zabalil. |
| Pri balení antény sa lesom začínal ozývať zvuk traktoru. Svitla nádej, že sa domov dostanem. Po hodine bolo upratané a uviaznuté autá zo závejov povyťahované. Cestičku na hlavnú cestu som si prešiel pešo a skonštatoval, že skúsim vyjsť. |
| Na prvý krát sa mi vyjsť nepodarilo, tak som to skúsil cúvaním. To už bolo v pohode a tak som poprel škádlivé pripomienky, že talianske autá nemajú radi sneh. Zmrazky a naviaty sneh dávali elektronike auta poriadne zabrať a kontrolky nepreblikávali, svietili viac menej trvale. Po 9km korčuľovania a šmýkania sa po neupravenej ceste som klesol do Jirkova. Tu som konečne zazrel čierny asfalt a cesta pokračovala už rutinne. |
|
Záverom sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mali v ťažkých podmienkach problém sa dovolať a viem, že nie všetkým sa to podarilo. Medzi takých patrili i kamaráti z Dlhej nad Cirochou, ktorým zo strachu o dobre dlhé spojenie vypli elektriku...:) Dopočutia vo februári (2.) priatelia!
|
Komentáře
Nebyly přidány žádné komentáře.